Robert Važan

Zákaz mobilov je postavený na pseudovedeckých argumentoch

Slovensko sa nedávno pridalo k rastúcemu zoznamu krajín, ktoré zakazujú používanie smartfónov v školách. Je veľa dôvodov, prečo sa vám zákaz mobilov nemusí páčiť, ale tu by som sa chcel zamerať na hlavný argument, ktorým sa plošný zákaz obhajuje. Zástancovia zákazu tvrdia, že výskumy ukázali, že smartfóny škodia výsledkom žiakov. Ako argumentujem nižšie, ide o pseudovedu a žiadny výskum v skutočnosti nepreukázal, že smartfóny ako také škodia vzdelávaniu.

Existujú vôbec nejaké dôkazy?

Najčastejšie citovanou je štúdia Beland a Murphy (PDF), postavená na údajoch z anglických škôl o študentoch vo veku 11-16 rokov. Okrem toho, že dokazuje len koreláciu, a nie kauzalitu, a má ďalšie nedostatky, ktoré vysvetlím neskôr, táto štúdia ukazuje koreláciu medzi zákazom smartfónov a výsledkami v testoch vo výške len 6% štandardnej odchýlky, teda v podstate takmer žiadnu. Dokonca ani tento malý výsledok nie je reprodukovateľný. Výskumy z Nórska (PDF) a Švédska (PDF) nepreukázali žiadnu koreláciu medzi zákazom používania smartfónov a výsledkami v testoch. Nedostatok dôkazov je zrejmý z článku na Wikipédii o používaní telefónov v školách, ktorý (v apríli 2024) odkazuje len na výskumy robené medzi študentami vysokých škôl, hoci zákazy používania smartfónov sa uplatňujú najmä na základných a stredných školách.

Lži, špinavé lži a štatistiky

Hoci je žiaduce stavať rozhodnutia na faktoch, najmä na faktoch pevne podložených vedeckým výskumom, je vážnou chybou nahradiť hlboké pochopenie oblasti povrchnými štatistikami. Správne sa má kvantitatívny výskum používať tak, že najskôr vec pochopíte a vytvoríte si kvalitatívny model oblasti a až potom overíte, či to môžete použiť na vysvetlenie nameraných dát. Namiesto toho sa však často stáva, že ľudia začínajú od hrubých čísiel z výskumných prác, pripíšu im ten najnaivnejší výklad a potom z toho priamo odvodzujú rozhodnutia výberom tej možnosti, ktorá vyzerá, že má najlepšie čísla. Ak si vyberiete túto skratku, vzdáte sa tým všetkých komplexných kvalitatívnych poznatkov, ktoré môžete mať, a obmedzíte sa na nejednoznačné a často zavádzajúce kvantitatívne dáta. Povrchné chápanie vedie k povrchným politikám, ktoré nedávajú zmysel nikomu, kto veci skutočne rozumie.

Ako by také hlboké chápanie témy vyzeralo v prípade používania smartfónov v školách? Po prvé, smartfóny sú univerzálne počítače, ktoré sa dajú použiť na čokoľvek. Zvaľovať vinu za výsledky v škole na smartfóny je podobné ako obviňovať knihy, pretože niektorí študenti uprednostňujú Harryho Pottera pred fyzikou, alebo obviňovať papier, pretože niektorí študenti si čmárajú namiesto toho, aby dávali pozor. Musíte rozlišovať medzi využitím smartfónov na vzdelávanie a na zábavu, medzi relevantným a irelevantným využitím a medzi používaním počas vyučovania, počas prestávok a mimo školy. Väčšina výskumov nerozlišuje a meria len samotnú prítomnosť smartfónov alebo celkový čas na smartfóne za týždeň. Keďže školy zvyčajne nevyvíjajú žiadne úsilie o integráciu smartfónov do vyučovania, výskum merajúci celkové používanie smartfónov v konečnom dôsledku meria koreláciu medzi zábavaním sa a výsledkami v testoch, ktorá je predvídateľne negatívna. Záver, ktorý treba z takéhoto výskumu vyvodiť, však nie je, že smartfóny bránia v učení, ale ten, že školy nevyužívajú dostupnú technológiu, ktorá sa potom využíva len na zábavu.

Po druhé, smartfóny sa vo veľkej miere používajú na zvýšenie produktivity. Nikto dnes nerobí dlhé delenie s perom a papierom. Žiaci, ktorí sa naučili používať kalkulačku na mobile, sú lepšie pripravení do života, ale tí istí žiaci budú mať horšie výsledky v papierových testoch. Školské testy v skutočnosti nemerajú schopnosti študentov. Merajú len podobnosť medzi testom a učivom. Akýkoľvek nesúlad medzi testom a učivom poškodí výsledky v testoch. To je pravdepodobne za U-čkovým vzťahom medzi používaním vzdelávacích technológií v škole a výkonom v PISA testoch opísaným vo výskume Gorjón a Osés (PDF). Pri malom rozšírení technológií je papierové učenie zapamätateľnejšie a pútavejšie a výkony žiakov sa zlepšujú aj v papierových testoch. S nárastom používania technológií tieto začnú konkurovať papierovému vzdelávaniu, čo nutne zhorší výkon v papierových testoch. Namiesto naivného záveru, že nadmerné používanie technológií poškodzuje výsledky žiakov, ako to prezentujú autori výskumu, správny spôsob interpretácie výsledkov tohto výskumu je, že obsah testov sa musí vyvíjať spolu s školským učivom tak, aby sa doň začlenili technológie, ktoré zvyšujú produktivitu v reálnom živote.

Po tretie, smartfóny a iné technológie umožňujú zmeny v učebných osnovách. Napríklad, veľa memorovania sa dá vynechať, ak máte prístup k internetu. Ale keďže vzdelávacie systémy bývajú veľmi centralizované a veľmi byrokratické, k zmenám učebných osnov nedochádza, pokým dostupnosť smartfónov neprekročí určitú hranicu a nejaký čas tam nezostane. Dovtedy výskumy ukazujú rastúce negatívne vplyvy, pretože vedci nemajú ako zmerať budúci potenciál. Namiesto pripisovania negatívnych následkov smartfónom, správna interpretácia je, že výkony žiakov sa zhoršujú v dôsledku odporu vzdelávacieho systému voči zmenám a následnej neschopnosti fungovať v novom technologickom prostredí. Tento pohľad motivuje politiky, ktoré podporujú zmeny, napríklad tým, že sa učiteľom a študentom poskytne väčšia individuálna sloboda pri používaní IT nástrojov.

Ak to zhrnieme, mnohé výskumy, ktoré spájajú smartfóny so zhoršujúcimi sa výsledkami žiakov, v skutočnosti ukazujú, že školy majú problémy s adopciou technológií. Školy musia riadne využiť vzdelávacie funkcie smartfónov. Testy musia počítať s použivaním nových technológií, aby nepenalizovali pokrok. Využívanie IT nástrojov sa musí líšiť medzi školami, učiteľmi a dokonca aj medzi jednotlivými študentami, dokým sa smartfóny alebo iné podobné technológie nestanú všeobecne dostupnými. Zákazy používania smartfónov, ktoré idú presne opačným smerom, sú motivované nepochopením toho, ako smartfóny zapadajú do školského prostredia, a povrchnou interpretáciou už aj tak nedostatočného a nejednoznačného výskumu. Možno v snahe vyzerať relevantne, samotní výskumníci nabádajú k naivnej interpretácii svojich výsledkov, ktorá je potom všade citovaná. Aj inak vyvážená správa UNESCO preberá povrchnú interpretáciu výsledkov výskumu v tejto oblasti.

Ďalšie dôvody na nesúhlas so zákazom smartfónov

Aj keď sa tu zameriavam na nesprávnu interpretáciu výskumu, existuje mnoho ďalších dôvodov, prečo nemať zákazy smartfónov v obľube. Nižšie ich len stručne zhrniem.

Čo by som teda odporučil?

Rozhodne odporúčam jeden počítač pre každého žiaka, a to už od prvej triedy. Stolné počítače a dokonca aj lacné notebooky sú oveľa lepšie než smartfóny a tablety. Smartfóny sú však dobrou prechodnou technológiou, ktorá sa môže medzitým používať. Existuje niekoľko spôsobov, ako riešiť prípady, keď niektorí žiaci nemajú smartfón. Môžu sa oň podeliť s iným žiakom, požičať si niektorý z tých, ktoré poskytuje škola, alebo sa jednoducho môžu vzdať používania smartfónu a robiť všetko po starom. Aj keď budú počítače všade, smartfóny si stále nájdu určité uplatnenie vďaka ich prenosnosti a kvalitným fotoaparátom.

Súvisiace články