Dokonalé internetové hračkárstvo

Neexistuje. Hľadal som ho v každom kúte slovenského internetu. Slovenské internetové hračkárstva nie sú iba nedokonalé. Oni sú úplne nepoužiteľné. V žiadnom z nich som ešte nekúpil ani jednu hračku. Zrovna teraz som sa snažil na poslednú chvíľu hľadať darčeky na Vianoce. Po chvíli hľadania mi bolo jasné, že takto tie darčeky nekúpim ani za mesiac. V čom je problém?

Štandardom pre porovnanie sú kamenné hračkárstva. Ako sa v nich nakupuje? Vstúpim do hračkárstva a všetko, čo vidím, sú hračky. Tony hračiek. Sú pri nich maličké cenovky a kdesi v kúte je pokladňa.

Príbuzné hračky sú pri sebe. V priebehu pár sekúnd som pri správnom regáli. Sú pekne logicky poukladané. Prechádzam pohľadom z jednej na druhú a každej venujem zlomok sekundy. Tie, ktoré ma zaujmú, na pár sekúnd vyberiem a poobzerám z každej strany a poriadne z blízka, prípadne aj vyskúšam a prečítam si text na obale.

Čoskoro držím v ruke hračky podľa mojich predstáv. Ak je obal poškodený, vyberiem iný kus, lebo obal je na darčeku dôležitý. S vybranými hračkami smerujem k pokladni a o chvíľu vychádzam z obchodu. Ak som kupoval jednu hračku, som hotový do 10 minút. Celé hračkárstvo prejdem za 2-3 hodiny a to si pozriem za ten čas naozaj všetko.

A ako to funguje v slovenskom online hračkárstve? Po obchode sa pohybujem klikaním. Každé kliknutie ma stojí 10 sekúnd, takže obchodom prechádzam ako v spomalenom zábere.

Na stránke vidím maličký obrázok 2x2cm, názov hračky (spravidla nič nehovoriaci), obrovskú cenovku, obrovské tlačítko na vstup do pokladne a potom ešte masívne menu a logo obchodu. Vyzerá to celé trochu retro ako stránka z 90-tych rokov.

Ak kliknem na obrázok, zväčšený je na 10x10cm a aj tak je rozmazaný a prekrytý masívnou vodotlačou s logom obchodu. Nie je mi vôbec jasné, aká je hračka veľká, keďže na obrázku ju nie je s čím porovnať.

Veľké menu ma dostane rýchlo do vzdialených častí obchodu, ale na susedné hračky v tej istej kategórii sa nemám ako dostať, ibaže sa vrátim na predchádzajúcu stránku a vyberiem inú hračku v zozname.

Hračky sú síce roztriedené do kategórií, ale vnútri jednej kategórie sú len nahádzané v jednom dlhom zozname zdanlivo v náhodnom poradí, prípadne triedené počítačom podľa ceny či popularity, čo v oboch prípadoch vedie k tomu, že súvisiace hračky sú rozhádzané po celom zozname. Aj samotné kategórie sú prístupné len z dlhého menu, takisto zdanlivo v náhodnom poradí. Nedajú sa identifikovať vizuálne. Musím čítať každú položku menu, kým nájdem tú, ktorá ma zaujíma.

Internetové hračkárstva na Slovensku sú dobré tak akurát na ušetrenie pár eur pri drahších hračkách. Človek musí vopred vedieť názov hračky a to úplne exaktne. Potom sa dá pomocou vyhľadávača dostať priamo na stránku hračky. Človek tak obíde katastrofálnu navigáciu na webe hračkárstva. Úsporu ale nuluje poštovné a strata času, takže ani v tomto pointu nevidím.

Po nájdení hračky utrpenie nekončí. Zaplatenie a dodanie môže trvať od niekoľkých dní po niekoľko týždňov, takže na narodeniny pre drobca to nestihnem. Ak to náhodou stihnem, príde mi hračka v pokrčenom a odretom obale, pretože oni zásadne nič nebalia do fólie a už vôbec nie do kartónovej krabice. V sklade im asi tečie strecha alebo sa hračka váľala v prachu pod horou iných hračiek. Hlavne že obrázok na stránke je pekný. Ale to, čo mi dodali, už nikomu s obalom darovať nemôžem. To budem mať šťastie, ak hračka samotná príde nepoškodená.

Ak mi poviete, že z technických príčin to na webe lepšie nejde, tak ja vám ako programátor poviem, že ide. Weby môžu byť rýchle, plné detailných obrázkov a inteligentne organizované. Ak aj výrobca obrázky nedodá, tieto sa dajú vyrobiť poloautomaticky pomerne svižným tempom v malom fotoštúdiu. Ja viem, softvér niečo stojí, ale aj v tomto smere sa v poslednom čase veľa zmenilo a kvalita sa dá produkovať za relatívne nízke ceny v porovnaní s ostatnými (hlavne personálnymi) nákladmi obchodu. Len treba vyberať programátorov inak než inzerátmi typu "hľadám študenta na programovanie eshopu v PHP"...

Týmto deklarujem základné práva zákazníka v internetovom hračkárstve:

1. Zákazník nečaká. Nikdy. Na čo kliknem, to vidím. Hneď.
2. 90% obrazovky sú fotografie. Zvyšok text a biele miesto.
3. Ak mám HD, vidím HD fotografie. Ak mám Retinu, vidím Retina fotografie.
4. Čo je na obale, to je na internete. V čitateľnej forme.
5. Veľkosť hračky je zrejmá z fotografie, na ktorej ju drží dieťa.
6. Ak má hračka funkciu, pochopím ju za pár sekúnd z videa.
7. Hračkami sa nepreklikávam. Len posúvam stránku s veľkými fotografiami
8. Logicky súvisiace hračky sú v zozname vždy vedľa seba.
9. Filter podľa veku, pohlavia a kľúčového slova.
10. Všetko na sklade. Tovar u mňa na druhý deň s neporušeným vnútorným obalom.

Možno sú existujúce obchody dizajnované pre iný štýl nakupovania. Ja napríklad vyberám elektroniku na stránke výrobcu a miestny eshop použijem len na finálnu objednávku. Pri hračkách kupovaných cez internet by som to mal asi robiť tiež.

Na hračky to ale až tak nesedí. Spravidla kupujem veľa malých a lacných hračiek, kvôli ktorým sa mi neoplatí chodiť po stránkach jednotlivých výrobcov ani platiť jednotlivo poštovné. Pri hračkách tiež často neviem, čo chcem, a neviem nájsť dobré odporúčania na internete. Preto radšej idem od hračky k hračke a čakám čo ma zaujme. To sa na stránke výrobcu nedá robiť efektívne, pretože každý výrobca sa na niečo špecializuje a ja potrebujem pre inšpiráciu širší výber.

Myslím, že ľudia tento problém často delegujú. Buď sa pozerajú, čo kupujú deťom iní rodičia, alebo čakajú, s čím prídu deti. No a deti spravidla prídu s niečím, čo majú ich kamaráti alebo spolužiaci. Čistý virálny marketing. Potom ešte asi reagujú aj na tradičné reklamy. Alebo proste obídu internet a idú si vybrať do kamenného obchodu ako ja.