Čo s ruskou propagandou

Tento článok vznikol v predvečer ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú hojne obhajuje sieť ruskej propagandy na Slovensku. Je to celé znepokojujúce a v tejto situácii vôbec nerozumiem krokom slovenskej vlády, ktorá okrem vyhlásení nepodniká absolútne nič. Ja nie som odborník na obranu, tak mi zostáva veriť, že na túto absenciu akejkoľvek reakcie mali dobrý dôvod obzvlášť na ministerstve obrany. Ja sa budem venovať tomu, čomu ako informatik rozumiem, teda technickým opatreniam proti ruskej propagande,

Všetko alebo nič

Stalo sa na Slovensku zvykom, že sa všetko rieši trestným právom. Trestný zákon je ale ťažké delo, ktoré nemôžete použiť proti komárom. Proti návrhu riešiť propagandu trestným zákonom sa celkom pochopiteľne zdvihla vlna odporu. Navrhovatelia chceli všetko a výsledkom bolo, že nedostali nič.

Ono je to trochu ako so sebaobranou smrteľnými (strelná zbraň) a paralyzujúcimi (paralyzér, sprej, ...) zbraňami. Ľudia si často myslia, že čím väčší kanón, tým viac je človek v bezpečí. Nebezpečnejšie zbrane ale majú podstatné nevýhody. Nútia vás váhať, lebo dôsledky omylu sú vážnejšie. Zdráhate sa ich použiť v menej závažných situáciách, napríklad pri obťažovaní. A v prípade, že sa zbrane zmocní útočník, sami sa dostávate do smrteľného nebezpečenstva. Paralyzujúce zbrane sú preto v mnohom lepšie. Môžete ich použiť častejšie a rýchlejšie a nemusíte sa báť, že budú použité proti vám. Ak takú zbraň použijete omylom, dostanete sa z toho ospravedlnením a malým finančným odškodným.

Podobne je to aj v armáde. Nukleárne zbrane sú najničivejšie, ale to je presne dôvod, prečo už desaťročia ležia v skladoch, kým reálne vojny sa vedú pomocou konvenčných zbraní. Je to tiež dôvod, prečo Západ tak rád používa ekonomické sankcie namiesto vojenského zásahu. Sankcie nezabíjajú civilistov, domáce obyvateľstvo ich podporí oveľa ľahšie než nasadenie vojakov a sankcie nemajú tendenciu eskalovať do veľkej (potenciálne nukleárnej) vojny.

Nielen v sebaobrane a v armáde ale aj v boji s propagandou je lepšie máť celé spektrum nástrojov, mäkších aj tvrdších, ktoré štátu umožnia reagovať primerane, bez zbytočného váhania a bez ohrozenia nevinných ľudí či neprimeraného zásahu do občianskych slobôd. Tu by som okrem trestného zákona spomenul ako neprimerane tvrdé aj úplné blokovanie webstránok, pre ktoré existuje viacero mäkších alternatív.

Mieriť, až potom strieľať

Z kladiva samozrejme nespravíte injekčnú striekačku tým, že ho obalíte vankúšmi. Mať spektrum nástrojov rôznej tvrdosti nám veľmi nepomôže, ak budeme kvôli nízkej presnosti pre istotu používať len tie najmäkšie nástroje. Presnosťou sa tu myslí to, že daný nástroj zasiahne ruskú propagandu a nič iné.

Pomenujme nepriateľa

Kopec návrhov na riešenie propagandy je formulovaných všeobecne až abstraktne. Ako keby sme nevedeli odkiaľ nebezpečná propaganda prichádza. Ako keby sa ich autori báli spomenúť Rusko. Pomenovať Rusko ako výlučný cieľ opatrení pritom podstatne znižuje nežiadúce vedľajšie účinky a teda zvyšuje presnosť. Rusko je tak konzistentne nepriateľské k Slovensku, že môže byť kľudne pomenované rovno v texte zákonov.

Tu mi nedá nespomenúť ako extrémne absurdné sú pokusy zakázať klamstvo všeobecne. Prosím vás, táto spoločnosť je doslova celá vyskladaná z klamstiev. Od náboženstva, cez "hodnoty", politiku, až po obyčajný komerčný marketing, väčšina toho, čo ľudia vnímajú ako realitu, je ilúzia. Ja oceňujem snahy ukotviť spoločnosť pevnejšie v realite, ale len tak z večera do rána vyhlásiť klamstvo za trestných čin je číre šialenstvo. Ja nechápem, ako si niekto môže myslieť, že to bude fungovať.

Na potieranie propagandy sú k dispozícii len limitované zdroje. Rozptýliť tieto zdroje na všetky strany proti všetkým klamstvám je nielen extrémne neefektívne, ale aj potenciálne nebezpečné, lebo tak to môže vystreliť opačným smerom. Zdroje musia byť presne zacielené na potieranie tých najnebezpečnejších dezinformácií, čo je predovšetkým ruská vojnová propaganda.

Transparentnosť nie je len pre štát

Ideálne by bolo, keby transparentné bolo úplne všetko, ale keďže transparentnosť je drahá, chceme ju vynútiť len tam, kde je to dôležité. Potreba transparentnosti v médiách vyplýva z ich previazanosti so štátom a s politickými stranami. Bez transparentných médií nemôžeme mať transparentný štát.

Požiadavka transparentnosti je implicitne zacielená na médiá šíriace ruskú propagandu, pretože práve tieto majú veľmi nejasné financie a neraz úplne neznámych prevádzkovateľov a autorov. Seriózne médiá už spravidla majú pomerne vysoký štandard transparentnosti, takže sa ich nové pravidlá veľmi nedotknú.

Informácie získané vďaka povinnej transparentnosti sa dajú následne použiť na zacielenie opatrení na potláčanie propagandy. Opatrenia by sa mali týkať iba médií, ktoré majú finančné alebo personálne väzby na Rusko, prípadne nekriticky preberajú obsah zo zdrojov kontrolovaných Ruskom.

Transparentnosťou treba zaťažiť aj všetky ostatné organizácie, ktoré môžu potenciálne poslúžiť Rusku, napríklad rôzne polovojenské skupiny.

Hra na "nezávislých" občanov

Tu treba povedať, že médiá nie sú len organizácie, ktoré sa navonok ako médiá prezentujú. Médium je ľubovoľný verejný a dostatočne populárny zdroj informácií, obzvlášť taký, ktorý pravidelne publikuje (tlačí) príspevky, vrátane profilov a stránok na sociálnych sieťach a osobných webstránok, ak majú dostatočne vysokú návštevnosť. V tomto smere sa veci trochu hýbu dopredu, ale ešte stále sme ďaleko od toho, aby zákony zodpovedali realite dnešného internetu.

Cieľ nie je cenzúra ale naopak vyššia informovanosť

Možno naivne dúfate, že ľudia sú poväčšinou dosť inteligentní, aby sa nedali dobehnúť. Smutný fakt ale je, že ľudia až tak veľmi inteligentní nie sú. Ak sa náhodnej vzorky ľudí spýtate na základné vedecké fakty, napríklad či sa Zem točí okolo slnka alebo slnko okolo Zeme, isté percento ľudí si vyberie tú nesprávnu možnosť. Výsledky sa líšia podľa krajiny, ale chybovosť v desiatkach percent je skôr pravidlom než výnimkou. V EÚ odpovie nesprávne okolo 30% opýtaných. K tomu si pridajte, že viac ako polovica slovenských občanov sú kresťania, čo poväčšinou v praxi znamená, že úprimne a doslova veria na nadprirodzené bytosti. V tomto kontexte potom vôbec neprekvapuje, že v prostredí zahltenom ruskou propagandou väčšina ľudí nevie ani to, kto je vlastne nepriateľ.

Skôr než začnete uvažovať o výhodách diktatúry vedenej osvietenými elitami vás chcem upozorniť, že demokraciu nemáme preto, že by snáď radoví občania boli kolektívne chytrejší než elita. Demokraciu a slobodu máme sčasti preto, že je takto ľahšie zvrhnúť nechceného vládcu (napríklad Bielorusi to také ľahké nemajú), a sčasti preto, že osobná sloboda je z pohľadu jednotlivca nesmierne praktická vec.

Riešením preto nie je obmedzovanie výberu zdrojov informácii. Naopak, riešením je informovanie o tom, ktoré zdroje sú zaťažené ruskou propagandou. Podobne ako je povinne označená komerčná reklama, mala by byť povinne označená aj ruská propaganda. Povinné označovanie a povinné odkazy na spoľahlivé zdroje sú osvetovou kampaňou, ktorá má občanom pomôcť zorientovať sa v dostupných zdrojoch informácií.

Ja si to predstavujem ako tie varovania na cigaretách. Niečo ako "Tento web je financovaný z Ruska" alebo "Táto stránka pravidelne šíri nepravdivé správy". A k tomu odkaz na vládnu stránku alebo stránku neziskovky či seriózneho média, kde sa dajú nájsť podrobnejšie informácie. Takéto označovanie je najúčinnejšie priamo na stránke, ktorá propagandu šíri, ale dá sa umiestniť aj na zdroje návštevnosti ako sú vyhľadávače a odkazy z iných stránok, prípadne sa dá zobraziť priamo v prehliadači.

Príbuzným riešením je právo na odpoveď. Kolektívne právo na odpoveď by mimochodom pomohlo aj lekárom, aby mohli dať na pravú mieru hlúposti o Covide, ale sústreďme sa teraz na ruskú propagandu. Štát by mal mať právo reagovať na ruskú propagandu priamo na stránke dotyčného média. Publikovať vysvetlenia na štátnych webstránkach a na oficiálnych účtoch na sociálnych sieťach je zúfalo neúčinné, lebo k takému vysvetleniu sa dostane úplne iná skupina ľudí než k pôvodnému dezinformačnému článku. Odpoveď prominentne zobrazená v pôvodnom médiu bude mať ďaleko väčší prekryv s čitateľmi kritizovaného článku.

Ilúzia neregulovateľného internetu

Štáty pôvodne k internetu pristupovali ako k niečomu, čo je nevyhnutne mimo ich kontroly. A my sme sa všetci svorne tvárili, že to tak naozaj je, lebo nikto nechcel, aby právnici po materiálnom svete dobabrali aj ten virtuálny. Pravda je ale taká, že internet sa kontroluje oveľa ľahšie než materiálny svet. Ten istý internet, ktorý je zdrojom slobody na Západe, je nástrojom doteraz nepoznaného útlaku v diktatúrach.

GDPR zákon nám ukázal, že prevádzkovateľom webstránok je možné zákonom prikázať úplne čokoľvek. GDPR má svoj vlastný cookie banner na každej druhej webstránke. Prečo by taký banner nemohol vyžadovať mediálny zákon od webstránok, ktoré šíria ruskú propagandu? Šíriteľom propagandy sa to nebude páčiť, ale vzdorovaním si len vynútia tvrdšie opatrenia, viď nižšie.

Umiestnenie webstránky v zahraničí nikomu nepomôže. Aj Slovensko už vie zablokovať ľubovoľnú doménu alebo IP adresu. Samozrejme, ako som už spomínal vyššie, preferované sú mäkšie opatrenia, ale úplné blokovanie, ak sa použije ako posledná alternatíva, je technicky jednoduché a takmer 100% účinné. Slovensko už teraz blokuje tisíce stránok pre také maličkosti ako je propagácia hazardných hier (čo je mimochodom ďaleko za čiarou, ale to tu teraz nejdem riešiť).

Podobne jednoduché a pritom menej nebezpečné je spomaľovanie prenosov po sieti. Stránka takto zostane dostupná, ale návštevníci sú odrádzaní od jej používania a prevádzkovateľovi rastú náklady na optimalizáciu.

Niektorí šíritelia propagandy sa pred blokovaním snažia uniknúť využívaním sociálnych sietí, predovšetkým Facebooku. Nikto samozrejme nezablokuje celý Facebook. Sociálne siete a iné stránky umožňujúce publikovať užívateľský obsah ale veľmi ochotne spolupracujú s úradmi, keď im to zákon prikazuje, pretože tu chcú zarábať a nechcú prísť o (veľkú väčšinu) užívateľov, ktorí propagandu nešíria.

Ďalšou možnosťou, ktorá je menej tvrdá než blokovanie, je deprioritizácia vo vyhľadávačoch a v odporúčaniach sociálnych sietí. Stránka sa stále zjavuje vo výsledkoch vyhľadávania, ale zobrazí sa pod serióznejšími zdrojmi, ak sú také zdroje pre daný dotaz dostupné.

Propaganda je len malá časť problému

Ja sa obrane nerozumiem, tak nemôžem komentovať širší kontext národnej bezpečnosti, ktorej malou súčasťou je aj potieranie ruskej propagandy. Ale fakt by som ocenil, keby vláda jasne vysvetlila, prečo sme neposlali Ukrajine žiadnu výzbroj, prečo nie je zvýšená ochrana objektov (spomeňme si na Vrbětice), prečo tu už dávno nie sú spojenci z NATO, prečo nemáme opatrenia, ktoré by zabránili Rusom "požičať si" východ Slovenska počas útoku na Ukrajinu, prečo je fašistom a rusofilom dovolené nosiť zbrane, prečo nemáme jasný proaktívny plán evakuácie Ukrajincov, ktorí sú na ruských čiernych zoznamoch alebo sú pre svoju kvalifikáciu vystavení riziku zajatia a otrockej práce. A to tu spomínam len veci, ktoré sa dajú spraviť rýchlo.

Ja keď toto sledujem, tak mám pocit, že kroky slovenskej vlády dnes určuje ruská propaganda. Ako keby sa vo vláde báli, čo na to povedia médiá, ktoré šíria ruskú propagandu. Ak Rusko dokážé skrz propagandu rozhodovať o tom, čo slovenská vláda môže alebo nemôže robiť, je to de facto strata suverenity. O to trestuhodnejšie je, že vláda si v potieraní ruskej propagandy už dva roky sedí na rukách.