Vypočúvanie detí treba zakázať
Vypočúvanie detí v sporoch medzi rodičmi treba zakázať. Takéto vypočúvanie je pre deti traumatizujúce hneď štyrikrát.
- Prvý raz je dieťa traumatizované, keď ten rodič, ktorý je manipulatívny — povedzme si to na rovinu, spravidla sa takto správa matka — dieťa hucká proti druhému rodičovi a nahovára ho, ako vypovedať na súde či pred sociálkou, prípadne to ešte sprevádza ohováraním druhého rodiča.
- Druhý raz je dieťa traumatizované, keď vypovedá proti svojmu rodičovi. Malé predpubertálne deti svojich rodičov ľúbia a nechcú im nijako ublížiť. Dokonca aj týrané deti stále ľúbia svojich rodičov. Taký silný je to inštinkt. Ak je dieťa prinútené vypovedať proti rodičovi v úradnom konaní, pre dieťa je to nevyhnutne traumatizujúce.
- Tretí raz je dieťa traumatizované, keď je výpoveď dieťaťa použitá proti dieťaťu, konkrétne na odlúčenie od rodiča, proti ktorému bolo vynútené/vylákané svedectvo. Nielenže deti prospievajú lepšie na striedavke než vo výlučnej starostlivosti, v takýchto prípadoch bývajú odlúčené práve od toho rodiča, ktorý ich má naozaj rád a podobnej manipulácii by ich nikdy nevystavil.
- Štvrtý raz je dieťa traumatizované, keď vyrastie a uvedomí si v plnej hĺbke, čo sa stalo. Pravdepodobne bude mať výčitky svedomia alebo sa bude cítiť oklamané a zradené.
Argumenty o "citlivom" vypočúvaní sú úplná fraška. To je ako citlivo vraždiť. Deti vždy chápu viac než by sa zdalo z toho, čo nahlas povedia. Vedia alebo budú vedieť, o čo ide. A s poznaním pravdy ide ruka v ruke trauma. Nehovoriac o tom, že súčasný systém, či už s "citlivým" vypočúvaním alebo nie, priam nabáda bezškrupulóznych rodičov, aby manipulovali s deťmi. Inými slovami, systém vyslovene pobáda k týraniu detí. Na tom nie je nič citlivé.
Neobstojí ani argument o "dobrovoľnom" svedectve. Deťom nikto poriadne nevysvetlí, že odmietnuť vypovedať je v ich záujme. Tlak je opačným smerom: vymámiť z dieťaťa viac než chce povedať. Dieťa, ktoré sa do takéhoto niečoho dobrovoľne hlási, je zaručene pod vplyvom manipulatívneho rodiča. Ešte raz, aj týrané deti ľúbia svojich rodičov. Dieťa, ktoré je chladnokrvné k jednému zo svojich rodičov, pravdepodobne nie je psychicky v poriadku. Pamätáte si tie reportáže z Afriky, kde extrémisti školili detských vojakov a ako prvých tieto deti popravovali vlastných rodičov? Aj tieto deti to spravili "dobrovoľne". Dobrovoľná výpoveď proti rodičovi je silným znakom, že dieťa je týrané druhým rodičom.
Pritom užitočnosť detských svedectiev je prakticky nulová. Jednak preto, že deti sú veľmi často manipulované. Po druhé preto, že deti nemajú nadhľad, pokiaľ ide o veci, ktoré sa doma dejú. Po tretie preto, že z detí sú takto ťahané kúsky a úlomky informácií, ktoré sú viac mätúce než osvetlujúce. Po štvrté preto, že vypočúvanie často robia ľudia, ktorí majú svoju agendu (spravidla náboženskú alebo feministickú) a len potrebujú získať výhovorky na dosiahnutie svojich cieľov.
Čo majú robiť súdy, keď spolužitie partnerov je zakryté rúškom súkromia, obaja si navzájom protirečia a jedinými svedkami sú deti? No to je naozaj problém, ale nie je to problém detí. Tie z toho treba vynechať. Súdy sa pri absencii faktov o konkrétnom prípade stále môžu rozhodnúť neutrálne, t.j. zamietnuť nepodložené obvinenia, neposúvať majetok medzi partnermi a preferovať striedavku.
Keď už sme pri striedavke, tá je najlepším riešením pre deti aj pre rodičov. Ja mám dokonca za to, že striedavka by mala byť nárokovateľná zo zákona. Spory medzi rodičmi sa ale týkajú aj mnohých iných veci, takže aj v prípade nárokovateľnej striedavky je dôležité, aby deti neboli zaťahované do žiadnych iných sporov medzi rodičmi, k čomu najviac prispeje zákaz vypočúvania detí.