Zamyslenie nad colnou dohodou medzi EÚ a USA

Európa má novú colnú dohodu s USA. Veľmi sa o politiku nezaujímam, ale táto vec ma prinútila zamyslieť sa. Čo to hovorí o mojej budúcnosti ako Európanovi? Niektorí Európania si vydýchli, iní si myslia, že je to zlá dohoda. Myslím si, že je to zložitá záležitosť a neexistuje jednoduchá odpoveď.

Čo je obsahom dohody?

Nepozeral som sa na to veľmi podrobne, ale uvádzané hlavné body sú 15% jednostranné clá (oproti európskym 0%) a prísľub nákupu väčšieho množstva zemného plynu z USA a investovanie v USA. Dohoda ešte nie je definitívne schválená. Stále ju môžu jednotlivé európske krajiny odmietnuť. Je stále trochu vágna a nadväzujúce rokovania môžu zlyhať. Trumpova vláda pravdepodobne bude požadovať ďalšie ústupky alebo od dohody o pár mesiacov odstúpi. Myslím si, že je to aj dosť pravdepodobné a že dohoda je len dočasná.

Kto vlastne platí clo?

Clo je v podstate daň, ktorú americká vláda účtuje americkým spotrebiteľom, takže Európe by to malo byť jedno, ale nie je to také jednoduché. Pri produktoch s cenotvorbou založenou na hodnote, t. j. účtuje sa toľko, koľko sú zákazníci ochotní zaplatiť, clo v skutočnosti zaplatia európski výrobcovia. Pri produktoch s cenotvorbou založenou na nákladoch clo platia Američania, ale európske firmy stratia podiel na trhu a výhody z rozsahu výroby, čo vytvára nepriame náklady. Medzitým ich americkí konkurenti budú doma chránení a v Európe neobmedzení. Zvýši sa tým aj úspešnosť amerických startupov na úkor európskych.

Dopad nie je až taký veľký. Obchod tvorí len zlomok európskej ekonomiky a obchod s USA je len zlomkom celkového európskeho obchodu. Navyše, 15% clo nie je až také vysoké a časť z neho zaplatia Američania. Môj hrubý odhad je, že škoda sa bude pohybovať niekde okolo 1% HDP Európskej únie. To nie je až tak veľa, ak si uvedomíme, že to nie je tak dávno, čo EÚ regulovala poplatky spoločností VISA/MasterCard, ktoré kedysi predstavovali približne 2% z predajnej ceny každého produktu.

USA už mali nespravodlivú výhodu

Dohoda je však veľmi jasne jednostranná a pre Európu nevýhodná. Áno, americká vláda to propaguje ako spravodlivé a oprávnené. Dokonca tvrdila, že predchádzajúce usporiadanie, ktoré už bolo pre USA výhodné, bolo v skutočnosti o tom, že Európa zneužíva USA. Neviem, či týmto bludom veria, či sú arogantní, alebo len klamú. Teraz na tom nezáleží, pretože je to aj tak niečo mimo kontroly Európy.

Ale uveďme veci na pravú mieru. USA majú údajne obchodný deficit s Európou, ale to sa týka len fyzického tovaru. Ak započítate licencie a služby, pravdepodobne majú obchodný prebytok. Sem patria najmä problematické americké technologické monopoly. Európa sa rada zapojí do férovej súťaže, ale s ustálenými monopolmi sa súťažiť nedá. USA de facto prostredníctvom amerických monopolov vyberajú v Európe dane. Európa sa snaží obmedziť škody reguláciou, napríklad keď zastropovala poplatky VISA a MasterCard, a tým, že dáva americkým monopolom niekoľkomiliardové pokuty. Nestačí to. Vzťah USA k Európe je už teraz vykorisťovateľský a colná dohoda to len zhoršuje a robí oveľa zjavnejším.

Rozdeľuj a panuj

Už keď sa tieto rozhovory o clách len začínali a objavovali sa ďalšie signály demonštrujúce novoobjavenú americkú aroganciu a imperializmus, napadlo mi, že by bolo lepšie vyjednávať spoločne. Ak sú USA nepriateľské, treba vytvoriť obkľučujúcu alianciu, ktorú by USA nedokázali zlomiť.

Čo sa teda pokazilo? Mohla to byť nekompetentnosť vyjednávačov, ale takéto široké aliancie čelia aj skutočným výzvam. EÚ a Rusko spolu nekomunikujú. Čínski lídri sú arogantní a myslia si, že nikoho iného nepotrebujú, ako to ukázalo nedávne neúctivé zaobchádzanie s európskou delegáciou v Číne. Čína tiež tak trochu dúfala vo veľký spor medzi USA a Európou, pretože by to pomohlo jej geopolitickej agende. Medzi potenciálnymi členmi takejto aliancie je aj mnoho iných animozít. Navyše, problém s USA je veľmi nový a budovanie aliancií si vyžaduje čas. A aj keby sa aliancia vytvorila, nie je zaručené, že by ju USA nedokázali rozbiť.

Speňaženie dôvery

Myslím si, že pre Európu bolo nemožné vyjednať spravodlivú dohodu. USA si za posledných niekoľko desaťročí získali značnú dôveru, čo umožnilo Európe optimalizovať pre dobré vzťahy s USA a sústrediť sa na naliehavejšie problémy. Áno, vyskytli sa nejaké konflikty a zrady, najmä to, čo sme videli od Snowdena, ale to sa s Trumpom nedá porovnať.

Trump v podstate spálil všetku tú dôveru a premenil ju na hotovosť. Z tohto jednoduchého dôvodu bolo isté, že získa výhodnú dohodu. Či je to dobrý kompromis, musia posúdiť americkí voliči. Osobne si myslím, že je to neskutočne hlúpe plytvanie predchádzajúcimi investíciami. Čo však už s istotou vieme, je, že aj keby americkí demokrati vyhrali ďalšie voľby, stratenú dôveru nebude ľahké získať späť. Tvárou v tvár nenávratnej strate dôvery nebude mať budúci demokratický prezident inú možnosť, ako pokračovať v Trumpovej politike, aby mal voličom čo ukázať. Obnova stratenej dôvery, ak k nej vôbec niekedy dôjde, bude prebiehať veľmi pomaly, pravdepodobne niekoľko desaťročí.

Nemá zmysel snažiť sa to vysvetľovať Trumpovi a jeho tímu. Oni to vedia. Sľúbili svojim voličom veľké zmeny a existujú len dva spôsoby, ako dosiahnuť rýchlu zmenu: ničenie a kradnutie. Rýchle zmeny sa nedajú dosiahnuť konštruktívnou prácou. O deštruktívnej časti Trumpovho plánu sme počuli veľa, menovite o hrozbách invázie do Grónska. Clá patria pod tú druhú časť o kradnutí. USA za to nakoniec, samozrejme, zaplatia. Ale pokiaľ ide o záujmy Trumpa, toto bude problém ďalšieho prezidenta.

Čo by mala robiť Európa?

Ako som povedal, USA spaľujú dôveru a bolo isté, že z toho získajú nejaké peniaze. Hoci sa tentoraz nedalo zabrániť stratám, je na Európe, aby zabezpečila, že to nebude trvalý stav. Musí znefunkčniť všetky páky, ktoré USA používajú, predovšetkým ekonomické a vojenské závislosti a nedostatok porovnateľnej vojenskej sily v Európe.

Európa sa vo všeobecnosti nachádza v nepriateľskom medzinárodnom prostredí. Je tu zjavná vojna s Ruskom. Je tu menej zjavný ekonomický tlak z Číny. A teraz novo nepriateľské USA. Za týchto okolností je pre Európu najlepšou možnosťou lokalizovať dodávky všetkých nevyhnutných prírodných zdrojov, produktov a služieb a vybudovať celú škálu dobre financovaných vojenských schopností.

To znamená nahradiť americké čipy, softvér a cloudové služby, nahradiť americké monopoly európskymi, prípadne ich nahradiť globálnymi open-source alternatívami. Celá škála vojenských schopností by mala zahŕňať aj spoločný program jadrových zbraní. Existujú technické riešenia, ktoré dokážu zbrane uzamknúť tak, aby sa nedali použiť v rámci Európy. Európske armády by sa mali spoliehať prevažne na drony a iné autonómne zbrane, pretože na rozdiel od živej sily existuje malý politický odpor voči presúvaniu zbraní do ktorejkoľvek krajiny, ktorá ich potrebuje. To všetko treba podporiť zvýšenou ťažbou, technológiami obchádzajúcimi minerály nenachádzajúce sa v Európe, a ako posledná možnosť, diverzifikovaným portfóliom dodávateľov nerastných surovín.

Preto som tak trochu dúfal v obchodnú vojnu namiesto dohody. Alebo aspoň v riadené oddelenie americkej a európskej ekonomiky. To by si vynútilo rýchle a univerzálne úsilie európskych vlád. Je pravdepodobné, že by EÚ získala silný, aj keď dočasný, mandát na riadenie tejto tranzície so širokými právomocami a veľkým rozpočtom. Pár rokov by to bolo ťažké, ale Európa by z toho vyšla silnejšia a ďalšiu dohodu by vyjednávala z pozície sily. Pri súčasnej dohode existuje veľké riziko, že väčšina krajín v Európe stratí pozornosť a bude plytvať časom. Ak sa nič nezmení, je pravdepodobné, že ďalšia dohoda bude ešte horšia.

Aby som bol spravodlivý, žiadať obchodnú vojnu je pravdepodobne nerozumné. Európa nedokáže dostatočne rýchlo nahradiť americké zbrane na stabilizáciu frontu na Ukrajine. Nemá dostatočne účinné jadrové odstrašenie. USA by mohli spôsobiť veľké problémy prostredníctvom svojich monopolov bez adekvátnych možností odvety z európskej strany. A pravdepodobne by to znamenalo, že by USA obsadili Grónsko so všetkými jeho prírodnými zdrojmi. Navyše, tvrdú vyjednávaciu taktiku by nepodporili mnohé európske vlády. EÚ sa preto zamerala na stabilitu v nádeji, že ju využije na postupné odpútanie sa od USA.

Či už rýchlo alebo pomaly, oddelenie sa od USA je nevyhnutné. Colná dohoda mu v princípe nebráni, ale obsahuje ustanovenia, ktoré s ním nepočítajú. Nákup väčšieho množstva plynu z USA znamená zníženie diverzity dodávateľov. Nie je ani len jasné, či Európa skutočne potrebuje toľko plynu a či to nespomaľuje budovanie európskych obnoviteľných zdrojov. Z tohto pohľadu je dohoda skutočne problematická. Ak zvýšime závislosť od USA, ďalšia dohoda bude ešte horšia.

Čo by som mal robiť ja?

V podstate všetko dodávané zvonka Európy je teraz bezpečnostnou hrozbou. Aj krajiny, ktoré s Európou nemajú žiadny spor, môžu byť donútené Spojenými štátmi alebo inými krajinami, aby konali proti Európe. Za týchto okolností by cieľom malo byť kupovať a používať európske alebo open-source produkty a služby. Sám mám toho veľa, čo treba nahradiť. Ako vývojár tým myslím hlavne nahradenie amerických cloudových služieb, softvéru a jazykových modelov. Ale to som už aj tak mal v pláne.