Bilingválna výchova (anglicko-slovenská)

O bilingválnej výchove už existuje pomerne veľa článkov. Každý z nich ale robí niekde chybu, tak vás nemôžem odkázať na žiadny autoritatívny zdroj. Musíte si prečítať viac článkov a vydestilovať z nich vlastné závery. Vidiac naivné omyly iných, chcem sa v tomto článku sústrediť na osobné skúsenosti ako otec bilingválneho chlapca a dávať len také rady, ktoré mám overené v praxi.

Asi najväčšia chyba, ktorá je v nejednom článku o bilingvalizme, je odrádzať vás od bilingválnej výchovy. Ak ste si už niečo o bilingválnej výchove čítali, určite ste narazili na varovania, že máte zvážiť všetky pre a proti a že to môže byť veľmi náročné. Blbosť! Je to brnkačka. Ide to ako po masle. A dieťaťu to prináša samé výhody. Nedajte sa nikým odradiť.

Ale poďme pekne poporiadku.

Prečo angličtina?

Dôvodov je veľa, ale najrýchlejšie ľudí presvedčia peniaze. Ak bude vaše dieťa vedieť po anglicky, môže z neho byť vedec, podnikateľ, manažér vo veľkej firme alebo odborník vo svojej oblasti. Ak ho naučíte po nemecky, bude z neho pracant alebo emigrant v Nemecku alebo v Rakúsku. Ak bude hovoriť po rusky, tak z neho bude... hmm... asi už len zblbnutý žoldnier strieľajúci do svojich krajanov. Angličtina otvára najviac možností a umožňuje najvyššie zárobky.

Druhý dôvod sú informácie, predovšetkým internet. V angličtine existuje množstvo kvalitných špecializovaných informačných zdrojov. Ponuka v slovenčine sa s tým nedá porovnávať. Ovládať len slovenčinu je ako byť stroskotancom na pustom ostrove.

Tretí dôvod je globalizácia. Nový globalizovaný svet hovorí po anglicky. Bez angličtiny sa s nikým nedohovoríte a nič si neprečítate. Angličtina je dnes vec elementárnej gramotnosti. Neznalosť angličtiny človeka vylučuje a odsúva na okraj spoločnosti.

Prečo učiť deti po anglicky od narodenia?

Veď sa to naučia v škole, či nie? Výučba angličtiny v školách je dnes naozaj ďaleko lepšia než pred 20 rokmi. Stále to však nestačí. Skúste sa porozprávať po anglicky s deťmi, ktoré sa učili po anglicky v škole. Budú habkať a koktať. Budú sa za to hanbiť a radšej sa akejkoľvek komunikácii v angličtine vyhnú. Čítanie textu v angličtine je pre nich pracné, tak čítajú len výnimočne, keď naozaj musia. Vyhýbanie sa angličtine bude mať eventuálne vplyv na dôležité životné rozhodnutia vrátane voľby vzdelania, zamestnania a domova.

Deti s bilingválnou výchovou naproti tomu hovoria po anglicky plynule a s ľahkosťou. Angličtina im príde normálna a prirodzená. Nemusia sa boriť s lingvistickými detailami a môžu sa tak lepšie sústrediť na obsah. Dostanú sa odmalička k literatúre, webstránkam a aplikáciám, ktoré sú k dispozícii len v angličtine.

Bilingválne škôlky a školy majú lepšie výsledky než hodiny angličtiny na slovenských školách, ale sú to takmer vždy súkromné školy, ktoré stoja kopec peňazí a cestovania, ak sú vôbec vo vašom okolí k dispozícii. A výsledky sú stále slabšie než pri bilingválnej výchove.

Čo na to potrebujem?

Úplnú rodinu. To nie je vtip. Bilingválna výchova totiž štandardne prebieha tak, že jeden rodič hovorí len po anglicky a druhý len po slovensky. Deti vedia tento systém dobre pochopiť a budú každému rodičovi odpovedať v jeho jazyku. Jazyky takto zostávajú oddelené a dieťa sa oba jazyky naučí v ich čistej forme.

Striedanie či miešanie jazykov jedným rodičom sa neodporúča, pretože výsledkom je spravidla slabá znalosť oboch jazykov. Príležitostné používanie angličtiny popri dominantnej slovenčine má zas rovnako slabý efekt ako výučba v škole.

Okrem toho potrebujete čas. Hovorí sa, že dieťa v bilingválnej výchove si jazyk osvojí, len ak s anglicky hovoriacim rodičom trávi aspoň 30% času. To číslo treba brať s rezervou. Nie je to vedecký fakt. Obaja rodičia teda musia byť plus-mínus rovnako aktívni pri výchove dieťaťa. Ak je jeden z rodičov menej aktívny, je lepšie, ak tento komunikuje po slovensky a nechá angličtinu na aktívnejšieho rodiča, lebo so slovenčinou pomôže aj širšia rodina, okolie, spolužiaci a učitelia.

No a samozrejme potrebujete vedieť po anglicky. Nemusí to byť perfektné (nikdy nie je). Úroveň C1 bohato postačí. Aj s úrovňou B2 naučíte dieťa hovoriť lepšie než ho naučia v škole. Angličtinu sa budete tak trochu učiť so svojím dieťaťom, lebo každodenná komunikácia odhalí medzery vo vašom slovníku. Anglická gramatika je relatívne jednoduchá, tak nie je problém si ju vopred osvojiť. Výslovnosť je dôležitá, ale s občasnými chybami by som si hlavu nelámal. Mnohí z nás sa učili po anglicky čítaním a tak máme miestami zlú výslovnosť. Angličtina má vo svete rozmanitú výslovnosť a ľudia sú zvyknutí tolerovať odchýlky. Mierny slovenský prízvuk budú tolerovať tiež.

Určite nepotrebujete žiadne drahé kurzy, knihy, ani pomôcky.

Bábätká

Je veľmi dôležité začať s angličtinou doslova od narodenia. Bábätká toho veľa nenarozprávajú, ale pozorne počúvajú a už po pár mesiacoch rozumejú celým vetám. Navyše existujú výskumy, podľa ktorých sa schopnosť rozlíšiť fonémy jazyka formuje v prvých mesiacoch života. Aj preto majú staršie deti a dospelí ťažkosti naučiť sa druhý jazyk. Tak neváhajte a prihovárajte sa bábätku po anglicky aj keď je vám jasné, že väčšine vašich slov ešte nerozumie.

Slovník

Ak ste sa naučili po anglicky kvôli práci, tak už pri komunikácii s bábätkom zistíte, že veľa bežných výrazov používaných v domácnosti vôbec neovládate. Pravdepodobne ani neviete pomenovať všetky veci, ktoré máte doma. Hneď od začiatku si preto zvyknite používať slovník. Ja odporúčam anglický Wikislovník. Je bezplatný, rozsiahly, spoľahlivejší než Google Translate, obsahuje výslovnosť (často s nahrávkami) a čerpajú z neho viaceré appky.

Keď sme vonku alebo z nejakých iných dôvodov nemám poruke slovník (a nechce sa mi hrajkať s mobilom), tak proste priznám, že neviem, ako sa niečo volá alebo povie. Keď mám neskôr čas, dohľadám si to v slovníku a vysvetlím správny výraz synovi. Väčšinou si nové slovo aj zapamätám.

Ako reagovať na pochybnosti

Prvý, kto na vás divne pozrie, bude niekto na ulici, keď so svojím dieťaťom pôjdete von a prehovoríte naň po anglicky. Je to nepríjemné a istý čas budete mať pocit, že vás všetci naokolo sledujú pohľadom, ale časom si zvyknete. Ľudia si spravidla myslia, že ste cudzinec. Neraz sa stane, že vás niekto neznámy osloví po anglicky :-) Xenofóbne útoky (ani slovné) som nezaznamenal. Ľudia chápu, že Slovensko je malá krajina, ktorá pre svoju prosperitu potrebuje otvorené hranice. Keď sa niekto spýta, proste vysvetlite, že vaše dieťa sa takto ľahšie naučí po anglicky.

Neskôr dostanete otázky aj priamo od vášho dieťaťa. Ja som to vyriešil tak, že som jednoducho popravde vysvetlil svoje dôvody a prízvukoval som pritom benefity, ktoré mu to prinesie. Je dobré, keď dieťa samo považuje znalosť angličtiny za niečo prínosné a dôležité. Bilingválne deti vo všeobecnosti nekladú odpor. Nemajú na to dôvod, pretože komunikácia v angličtine im ide rovnako ľahko ako v slovenčine.

Vzácne sa môžete stretnúť aj s výčitkami, obvineniami alebo "obavami" o vaše dieťa. Mne sa to síce nestalo, ale takéto postoje sa dajú vidieť v článkoch na internete. Môžete ich odbiť poukázaním na južné Slovensko, ktoré je celé bilingválne (maďarsko-slovenské) a žiadna epidémia rečových alebo iných porúch tam nie je.

Pozor na pasívnu angličtinu

Jedno veľké riziko v bilingválnej výchove je, že namiesto aktívnej znalosti jazyka (porozumenie aj prejav) z nejakého dôvodu dosiahnete len pasívnu znalosť jazyka. Dieťa potom rozumie po anglicky, ale odpovedá po slovensky. Môže to byť tým, že anglicky hovoriaci rodič trávi s dieťaťom málo času, ale pravdepodobnejšie vysvetlenie je, že dieťa proste nechápe, že má s vami hovoriť po anglicky. Raz vám odpovie po slovensky a zafunguje to (lebo vy rozumiete aj po slovensky), tak v tom pokračuje ďalej.

Toto bude príčina obzvlášť ak dieťa istý čas hovorí po anglicky alebo aspoň zmiešane a potom od nejakého momentu začne hovoriť výlučne po slovensky. Miešanie jazykov je v prvých rokoch normálne a netreba sa mu brániť. Problém máte len vtedy, keď dieťa prestane po anglicky hovoriť úplne alebo takmer úplne.

Tiež som sa raz chytil do tejto pasce a tak viem poradiť, ako sa z toho dostať von.

V takej situácii nemá zmysel predstierať, že neviete po slovensky, lebo dieťa vidí rodičov zhovárať sa po slovensky, tak ho nepleťte klamstvami. Malé deti (tak do 3 rokov) nemá zmysel kritizovať za používanie slovenčiny, lebo ich to len pletie a paralyzuje. Namiesto toho je lepšie dieťa povzbudiť v anglickom prejave. Povedzte mu, že chcete, aby hovorilo po anglicky, že vás teší, keď s vami hovorí po anglicky, že to znie pekne. Požiadajte ho, aby povedalo to isté po anglicky. Keď potom prehovorí po anglicky, pochváľte ho. Dajte mu jasne najavo, že ho za to máte radi. U malých detí takýto presladený prístup funguje najlepšie.

Keď už dieťa hovorí väčšinou po anglicky a sem-tam vám niečo povie po slovensky, dajte najavo, že to nestačí, že to chcete počuť po anglicky. Ak treba, priznajte, že rozumiete po slovensky, ale aj tak trvajte na angličtine. Ak vás dieťa napríklad o niečo žiada alebo sa na niečo pýta, s reakciou čakajte, kým to nepovie po anglicky. Usmievajte sa a povzbudzujte dieťa k používaniu angličtiny, prípadne trochu pomôžte.

Samozrejme, deti bežne vedia niektoré veci povedať len po slovensky a iné len po anglicky. Keď dieťa jednoducho nevie niečo povedať po anglicky, pomôžte my s hľadaním správneho výrazu. Keď mu prezradíte, ako sa niečo povie, nenechajte ho odbiť to jednoduchým "yes". Vy nie ste jeho tlmočník. Dožadujte sa, obzvlášť u starších detí, aby to zopakovali vlastnými ústami. Staršie deti (tak od 4-6 rokov) je navyše možné napomenúť, že majú používať angličtinu konzistentne a stále, t.j. môžete si u nich dovoliť malé množstvo negatívnej spätnej väzby.

Filmy

Pravdepodobne nemáte v okolí nikoho, kto by mal angličtinu ako rodný jazyk. Najľahšie tak dieťaťu sprístupníte správnu výslovnosť prostredníctvom rozprávok. Pasívne sledovanie filmov samozrejme nikoho nenaučí po anglicky. Na to je interakcia s rodičom. Rozprávky majú ale unikátnu výhodu správnej výslovnosti. Deti samozrejme nemajú pred obrazovkou tráviť priveľa času, ale keď už im nejakú rozprávku dáte, využite tú príležitosť a pustite im ju v originálnom anglickom znení.

Rozprávky v pôvodnom znení sa dajú zohnať na streamovacích službách (Netflix a podobne). V najhoršom prípade ich stiahnete z torrentových stránok. Slovenským televíziám sa vyhnite úplne. Tie len spotrebúvajú limitovaný čas, ktorý môže vaše dieťa stráviť pred obrazovkou.

Čítanie

Svojmu dieťaťu samozrejme večer prečítate anglickú rozprávku (na Amazone je ich kopec), ale zaujímavé to začne byť vtedy, keď sa vaše dieťa bude učiť čítať samo. U nás sme začínali v štyroch rokoch. V takom veku to aktuálne ide po anglicky ľahšie než po slovensky, pretože sú k dispozícii anglické knižky určené pre 4- až 5-ročné deti. My sme použili sériu Now I'm Reading! od Nory Gaydos začínajúc od Level 1: Animal Antics. Syn už vtedy poznal väčšinu písmeniek a tieto maličké knižky so zábavnými príbehmi o zvieratkách ho veľmi bavili. Didakticky je to spravené veľmi dobre.

Potom sme postupne prešli na čím ďalej tým náročnejšie rozprávkové knihy (všetky z Amazonu). Očarili knihy o psovi Biscuitovi, o krokodílovi Alfiekovi a kolekcia Usborne Phonics Readers (všetko série). Pomohlo aj to, že všetok softvér na počítači mal nastavenú anglickú lokalizáciu.

Akonáhle syn začal čítať tak rýchlo, že za deň zhltol 100-stranovú knihu (to už bol v školskom veku), bolo ekonomickejšie dať mu knihy v elektronickej podobe, či už kúpené alebo stiahnuté staršie knihy z Projektu Gutenberg, napríklad Peter Pan. Výhodou elektronických kníh je aj to, že sa v nich dá vyhľadávať, takže človek môže vopred skontrolovať, čo to svojmu dieťaťu vlastne dáva.

Písanie

Písanie je potrebné oveľa neskôr než čítanie, tak sa s tým netreba ponáhľať. Nemôžete ale čakať na písanie na hodinách angličtiny v škole. To už by bolo príliš neskoro. Deti potrebujú písať správne po anglicky už len preto, aby vedeli zadať dotaz do vyhľadávača. U nás sme to riešili malým každodenným "diktátom". Začali sme jedným (pokiaľ možno zábavným) slovom denne a postupne sa to natiahlo na 20-30 slov denne.

Papier sa mi veľmi neosvedčil, lebo poskytuje priveľa možností pre kreatívne rozptýlenie. Keďže syn v tom čase už celkom dobre písal na klávesnici, písali sme do textového editora. Tam sa dala pozornosť udržať podstatne ľahšie. Keď už mal relatívne nízku chybovosť, ukázal som mu ako používať spellchecker, aby si chyby našiel a opravil sám. Ak dôjde k zámene slov, ktoré znejú rovnako, napríklad mail a male, je to príležitosť odporučiť vyhľadávanie v slovníku, dnes spravidla na webe, napríklad vo Wikislovníku.

Záver

V každom prípade bilingválnu výchovu vrelo odporúčam každému, kto ovláda angličtinu. Je to časovo nenáročné a pritom pre dieťa vysoko hodnotné. Vo svete to zvládajú milióny (údajne miliardy) ľudí a určite to zvládnete aj vy.