Ako naučiť 4-ročné dieťa čítať

Čítaním sa tu myslí súvislé čítanie celých viet s porozumením, nie len rozpoznávanie písmen. U nás bolo čítanie v 4 rokoch veľkým úspechom. A prináša ovocie dodnes. Syn to hravo zvládol a páčilo sa mu to. Chcem sa tu teraz podeliť o svoje skúsenosti. Snáď to niekomu pomôže.

Čo je reálne a čo nie

Dnes vie každý druhý prvák čítať už pri nástupe do školy. Abeceda a podpis paličkovým písmom je dokonca na vstupných testoch. Mnohé deti sa naučia čítať samé bez akejkoľvek podpory už ako 3- alebo 4-ročné. Neverte nikomu, kto by vám tvrdil, že je to priskoro. Čítanie sa u nás učí v šiestich rokoch nie preto, že by to bol najvhodnejší vek, ale preto, že vtedy deti nastupujú do školy. Čítanie by mali učiť škôlky, ale tie u nás tradične fungujú len ako herné centrum a navyše do nich chodí len časť detí.

Keď tu hovorím o čítaní, nemyslím tým len rozpoznávanie písmen. Písmenká sa vedia naučiť už 2-ročné deti. Čítaním tu myslím čítanie celých viet s porozumením. Samozrejme, nikto nečaká od 4-ročných detí, že budú čítať romány. Čo chceme dosiahnuť je, že si dieťa samostatne prečíta jednoduchú rozprávku a že vie prečítať nápisy na ulici, na veciach a na obrazovke počítača alebo tabletu. Chceme tiež povzbudiť záujem o čítanie a dostať dieťa na cestu postupného budovania čitateľských schopností.

Prečo čítať už od 4 rokov?

Na to je hneď niekoľko dôvodov. Mnohé deti proste čítať chcú. Iným to zas ide veľmi ľahko, tak by bola škoda ich nepodporiť. Mnohé sa to dokonca naučia samé. Čítanie rozprávok sa stane jednou z vecí, ktorú môže dieťa robiť vo voľnom čase. S dostatočne rozvinutou schopnosťou čítať sa dieťa dostane k čítaniu detskej encyklopédie. Čítanie je nevyhnutný predpoklad pre niektoré aktivity na počítači. Je potrebné už len na to, aby dieťa vedelo, na ktoré tračidlo kliknúť myšou. Pre zaneprázdnených, pracovne preťažených rodičov je to vynikajúca investícia ich vzácneho času, pretože knihy do určitej miery vykompenzujú nedostatok pozornosti rodičov a stanú sa papierovými učiteľmi, ktorí sú dieťaťu vždy k dispozícii.

Spoločné čítanie

Skôr než sa začnú deti učiť čítať samé, čítajú im rodičia. Najčastejšie na dobrú noc. Deti takto knihy dôverne poznajú. Vedia, že sú v nich zaujímavé a zábavné príbehy. Je to motivácia naučiť sa čítať samostatne.

Mnohé deti sa naučia čítať samé aj bez pomoci vďaka tomu, že sledujú rodiča pri čítaní rozprávok. Najlepšie to funguje vtedy, keď dieťa sedí rodičovi v lone, pozerá spolu s ním do knihy a rodič pri čítaní ukazuje prstom na slová v knihe.

Abeceda

2-ročné (a možno aj staršie 1-ročné) deti javia záujem o písmenká. Vidia ich na značkách áut a na rôznych nápisoch na ulici. V tomto veku, prípadne ešte u 3-ročných detí, je vhodný čas naučiť ich pomenúvať písmenká. Nemusia poznať všetky. Pre úspešný začiatok čítania bohato postačí polovica abecedy.

Možností je veľa. Asi najmenej náročné je cestou po vonku klásť otázky, či vie prečítať písmenko na nejakom nápise alebo či vie prečítať značku auta. Deti sa naučia abecedu rovnako ľahko ako sa naučia mená zvieratiek. Netreba utrácať peniaze na žiadne špeciálne "písmenkové" hračky.

Fonetické hry

Čítanie je do veľkej miery o schopnosti dať dokopy sériu zvukov do uceleného slova. Je rozdiel medzi písmenkami a zvukmi. Deti potrebujú chápať, že slová sa skladajú z jednotlivých zvukov, že majú vnútornú štruktúru.

Na to slúžia fonetické hry. Dajú sa hrať kedykoľvek, keď dieťa inak nemá čo robiť, napríklad na prechádzke vonku, cestou v aute alebo autobuse, či ležiac doma na posteli. Fonetické hry zvládnu 3-ročné deti, ale dajú sa hrať aj s mladšími deťmi.

Asi najľahšia a najzábavnejšia hra je hádať slovo, ktoré začína nejakým zvukom (pozor, nie písmenom). Myslím na niečo, čo je okolo nás, a začína to na O. A dieťa môže hádať... o-o-o... obloha! Náročnejší variant tejto hry používa posledný zvuk v slove alebo zvuk niekde v strede slova. Existujú mnohé podobné hry, napríklad nájsť slovo, ktoré začína tým istým zvukom, ktorým predchádzajúce slovo končí.

Ďalšia dôležitá skupina hier je o slabikovaní. Toto deti ľahko zvládnu, ale netreba to podceňovať. Slabikovanie odhaľuje štruktúru slova. Nezabudnite na slabiky, ktoré pozostávajú z jedinej samohlásky. Môžete tiež nechať dieťa identifikovať zvuky na začiatku alebo konci každej slabiky, prípadne všetky zvuky v slabike. A potom to môžete obrátiť a nechať ho hádať, aký zvuk alebo slabika chýba do celého slova.

Prvé čítanie

Aj keď mnohé deti zvládnu hneď na začiatku plnohodnotnú rozprávku, je vhodnejšie začať knižkami, ktoré sú špeciálne určené začínajúcim čitateľom. Tieto knižky sa v slovenčine ťažko hľadajú. My sme mali šťastie, že sme zároveň robili bilingválnu výchovu a syn vedel po anglicky, lebo v angličtine je takých knižiek pre začínajúcich čitateľov neúrekom. Ukážem vám tú, ktorú sme používali my, aby ste vedeli, čo máte hľadať.

Animal Antics od Dory Gaydos je sada mini-knižiek, z ktorých každá rozpráva jednoduchý zábavný príbeh o jednom zvieratku. Môjho vtedy 4-ročného syna tieto knižky veľmi bavili. V sade je ich 10 a pokračujú sadou ďalších desiatich. Knižky sú očíslované a každá ďalšia posúva dieťa v čítaní o kúsok vpred.

Didakticky je to spravené veľmi dobre. Písmenká sú uvádzané pozvoľna. Začína sa s ľahšou výslovnosťou. Vety sú skladané postupne od jedného slova k plnej vete. Roztomilé obrázky udržiavajú pozornosť, napomáhajú čítaniu s porozumením a zároveň poskytujú nápovedu pri čítaní. Každá knižka sa má čítať viackrát a samostatnosť v čítaní sa tak môže budovať postupne. Prvý krát môže čítať rodič. Syn ale takmer vždy robil už prvé čítanie sám a ja som len sem-tam pomohol, keď niečo neprečítal správne. Za každé prečítanie dostane dieťa nálepku (na 4-ročné deti to funguje). Súčasťou sady sú aj inštrukcie pre rodičov. Texty z prvej mini-knižky sú nižšie, aby ste si to vedeli predstaviť.

V angličtine je takýchto sérií pre začínajúcich čitateľov viac. Hľadať niečo podobné v slovenčine vám asi dá zabrať. V každom prípade zabudnite na šlabikár. Šlabikáre, aj tie modernejšie, sú v porovnaní s týmto nočná mora. Navyše sú dizajnované pre použitie v triede.

Čo ak to nefunguje?

Okej, nájdete si vhodné knižky pre prvé čítanie, kúpite, všetko nachystáte a... dieťa nemá záujem. Aj keď synovi sa prvé čítanie veľmi páčilo, ani u nás to nešlo vždy ako po masle. Sem-tam sa to celé zasekne a je na vašej šikovnosti, či to budete vedieť znova rozbehnúť. Mám pre vás pár rád.

V prvom rade, aj keď skúšate všetko možné, aby to fungovalo, buďte v každom momente pripravení to vzdať. Čítanie je ako koláčik. Dieťa si ho od vás musí vziať. Nemôžete mu ho natlačiť do krku. Nezabudnite, že jedným z cieľov je podporiť záujem o čítanie. Nemôžete dieťaťu naordinovať jeden koláčik denne ako nejaký odporný liek. Tým by sa mu to zhnusilo. Musí ho chcieť.

To neznamená, že čakáte so založenými rukami, kým vás dieťa príde prosiť, že chce čítať. Len každý neúspech chápte ako svoj neúspech. Dieťa je v tom vždy nevinne. Ak to nejde, niečo robíte zle.

Skôr než začnete, pár dní alebo týždňov vopred dieťa na to pripravte. Povedzte mu, že rastie a že už teraz môže čítať samé. Povedzte, že čoskoro bude mať nové knižky, také jednoduché pre začínajúcich čitateľov, aby sa mu ľahko čítalo. A keď sa naučí čítať, bude si môcť prečítať hociktorú knižku.

Neponáhľajte sa. Zabudnite na harmonogram. Toto nie je škola. Doma je tempo flexibilné. Na prvý pokus bude stačiť slovo, možno dve. Vyhraďte si v priebehu dňa pokojnú chvíľku. 5-10 minút je dosť, ale majte rezervovaného viac času, aby ste neboli pod časovým tlakom. Môj syn po čase čítal tak dobre, že prečítal dve mini-knižky za deň, ale prvá nám trvala niekoľko dní.

Aj keď deti sú kognitívne na vrchole zarána, čítanie je asi vhodnejšie nechať na večer pred spaním, keď sú deti unavenejšie, pokojnejšie a je pre ne ľahšie zostať kľudne sedieť pri čítaní. U živších detí môže pomôcť, ak každú udalosť v príbehu môžu zahrať (ako v divadle).

Vyhnite sa negatívnej reakcii na čokoľvek, či už je to slabnúci záujem alebo chyby pri čítaní. Nielen u malých detí funguje pozitívna motivácia lepšie než negatívna. Buďte láskaví s medovým hlasom a dieťa bude s vami rado robiť čokoľvek. Ak ho viete vy alebo kniha občas rozosmiať, bude vás k čítaniu ťahať samé.

V každom prípade majte najväčšiu trpezlivosť na začiatku. Ak vytrváte, dieťa vás jedného dňa prekvapí, keď si bude nahlas čítať samo, lebo sa už nevie dočkať, kedy budete znova čítať spolu.

Čítanie s porozumením

Čítanie je spracovanie informácií po osi písmo - hlásky - slová - predstavy. Čítanie s porozumením znamená, že celá táto reťaz je funkčná, vrátane poslednej fázy. Mechanické čítanie končí pri vyslovení prečítaných slov a vynecháva predstavivosť. Deti majú tendenciu skĺznuť k mechanickému čítaniu. Vtedy musíte dieťa zastaviť a priviesť ho späť k čítaniu s porozumením. Nedovoľte, aby sa z mechanického čítania stal zlozvyk.

Rozprávajte sa po každej vete, čo sa v príbehu deje a čo vidí na obrázkoch. Hltať romány vetu za vetou je pre pokročilých čitateľov. V tomto momente sa hlavne potrebujete uistiť, že dieťa číta s porozumením. Na to práve slúžia rozhovory o príbehu, ktorými môžete stráviť aj viac času než samotným čítaním. Tieto rozhovory zároveň zmierňujú záťaž na dieťa a robia čítanie zaujímavejšie.

Ak dieťa nečíta s porozumením, hneď na to prídete, lebo vám nebude vedieť odpovedať ani na jednoduché otázky. Mechanické čítanie bez porozumenia sa dá spoznať aj podľa súvislého monotónneho hlasu. Dieťa, ktoré premýšľa o príbehu, sa naopak často zastaví a pozrie si obrázok alebo chvíľu premýšľa, prípadne sa na niečo spýta.

Čítanie pre začiatočníkov a pokročilých

Akonáhle sa prehryziete prvým čítaním, ste za vodou. Ďalej to pôjde hladko a relatívne rýchlo. Máte k dispozícii pomerne široký výber čítania pre začiatočníkov. To sú tenké knižky s veľkými obrázkami, krátkymi textami, veľkým písmenami a jednoduchými vetami. Začínate s tými najjednoduchšími a postupne vyberáte náročnejšie.

Prvé knihy vám dieťa číta nahlas a stále sa s ním rozprávate o príbehu, aby ste sa uistili, že číta s porozumením. Vaše otázky začnú časom dieťaťu prekážať, tak ich budete klásť menej, aby ste nevyrušovali. Je to v poriadku, lebo čítanie s porozumením sa časom stane samozrejmosťou. Vždy ale položte aspoň zopár otázok o každej knihe. Neskôr nechajte dieťa, nech si obľúbené staršie knižky prečíta samo potichu pre seba. Časom ho môžete nechať takto čítať aj nové knihy.

Akonáhle sa rozčíta, pôjdu všetky tie knihy riadne do peňazí. To je správny čas vybrať sa do knižnice, kde sa dá vždy nájsť niečo zaujímavé a dokopy to nič nestojí. Pozor, knižnice majú aj knihy, ktoré síce vyzerajú ako knihy pre deti, ale po ich prečítaní by ste ich asi svojmu dieťaťu nedali. U starších detí sú dobrým riešením aj elektronické knihy.

Čo potom v škole?

Je dosť iritujúce, že sa u nás vyučuje čítanie až v šiestich rokoch. Mali by to robiť škôlky, ale tie často nenaučia ani abecedu a vôbec, nechodia tam ani všetky deti. Do školy potom prídu plynule čítajúce deti spolu s tými, ktoré poznajú len abecedu alebo jej časť. Nájde sa aj veľa takých, ktoré nevedia ani len písmenká, lebo neboli v škôlke a doma nemali príležitosť, prípadne u nich čítanie neúspešne súťažilo o pozornosť s telkou a videohrami.

Čo s tým potom spraví učiteľka? Dobrá učiteľka poskytne aspoň čiastočný individuálny prístup. Deti dostanú samostanú aktivitu tak, aby sa ani tie už čítajúce nenudili. Častejšie sa ale stáva, že učiteľka je toto lenivá spraviť, ba dokonca jej rodičia čítajúcich detí ležia v žalúdku, lebo veď čo si to dovoľujú takto neodborne robiť učiteľskú prácu. A tak sa vám stane, že vaše plynule čítajúce dieťa začne zrazu pri čítaní slabikovať, lebo tak to robia v škole.

Ak vás postihne tento osud, vysvetlite dieťaťu, že tak čítajú len deti, ktoré predtým čítať nevedeli. Povedzte mu, že má čítať súvisle, tak ako predtým, a to aj v škole. Učiteľka by mu to mala dovoliť, ak nie je úplne padnutá na hlavu. Ak je, tak dieťaťu vysvetlite, že má plynule čítať doma a to aj z učebníc, kým v škole bude čítať ako učiteľka chce.

A hlavne nikdy neľutujte. Dieťaťu sa skorým čítaním otvárajú nové možnosti, buduje sa láska k literatúre a k vzdelaniu všeobecne a vy ste s ním mali možnosť stráviť veľa príjemných večerov robiac niečo nielen zaujímavé ale aj užitočné.

Písanie radšej neskôr

Písanie je úplne iná káva. Kým čítanie je potrebné veľmi skoro, lebo tlačený text je úplne všade, písanie je pre deti dlho zbytočné. Čítanie deti ľahko zvládnu, neraz aj samé, kým písmo robí veľké problémy aj školákom. Skoré písanie preto neodporúčam.

Ak vaše dieťa prejavuje záujem o písanie, podporte ho, ale veľa od toho neočakávajte. Písanie vie byť veľmi frustrujúce, obzvlášť keď sa od dieťaťa očakáva súvislé písmo a krasopis ako v škole. Zostaňte radšej pri veľkom tlačenom písme, prípadne ešte malom tlačenom písme. Neriešte príliš formu.

Sú aj knihy pre prvé čítanie, ktoré kombinujú čítanie s písaním. Môže to pomôcť deťom osvojiť si písmo. Môže to spraviť čítanie zaujímavejšie. V každom prípade pri týcho knihách netlačte príliš na dieťa kvôli správnemu tvaru písmen.

Záver

Skoré čítanie jednoznačne odporúčam. Len sa uistite, že máte správne knihy, z ktorých to pôjde ľahko. A hlavne choďte na vec jemne. Nezabudnite, že čítanie je koláčik. Dieťa si ho od vás musí vziať samo.