Robov blog
Robert Važan

Čo tak automatizovať všetko?

Už to nie je sci-fi. Automatizácia úplne všetkého je len otázkou času. Nová otázka znie, čo to pre nás znamená? Môže to znamenať veľkú vojnu, koniec ľudstva, ale aj príležitosť pre novú, prosperujúcu a slobodnú spoločnosť.

Od softvéru k robotom

Pre programátorov je plná automatizácia každodennou rutinou. Poloautomatické procesy boli dávno zavrhnuté. Keď zmením niečo v kóde a som s výsledkom spokojný, môžem aktualizáciu publikovať zadaním jedného príkazu na konzole. Skript alokuje virtuálny server v cloude, automaticky ho nakonfiguruje, nahrá naň môj softvér, zbehne automatizované testy a keď je všetko v poriadku, presmeruje užívateľov na nový server a starý server po nejakom čase zmaže. Server potom bez akéhokoľvek zásahu poskytuje plne automatizovanú službu. Monitoring je automatizovaný tiež. Prípadné chyby sa automaticky riešia reštartom. Veľké firmy majú aj sofistikovanejšie zotavenie z porúch napríklad automatickým uberaním vadných serverov a pridávaním funkčných serverov do redundantnej skupiny.

Agent Smiths teraz opustil Matrix a infiltruje reálny svet. Starý priemysel postupne preklápa výrobu na plnú automatizáciu. Plná automatizácia má výhody presahujúce jednoduché šetrenie nákladov. Stroje pracujú non-stop s nižšou poruchovosťou, majú predvídateľné, konzistentné výsledky, zvládajú zložitejšie postupy, majú presnejšiu ruku a ich softvér sa dá ľahko a rýchlo centrálne aktualizovať. Plne automatizovaná fabrika nemusí byť taká veľká, lebo sa do nej nemusia zmestiť ľudia. Samozrejme, automatizované fabriky potrebujú automatizovanú dopravu a automatizovaný predaj, ale o to sa už starajú drony, autopiloti a webstránky.

Nejde len o automatizáciu samotnej výroby, ale aj o automatizáciu konštrukcie fabrík. Ak je fabrika postavená automaticky robotmi podľa formálneho dizajnu, je možné rozmiestniť veľa malých fabrík po svete tak, aby sa skrátil čas dodania tovaru a ušetrili sa dopravné náklady. Automaticky postavené fabriky sa dajú častejšie rekonfigurovať. Menšie fabriky sa dajú špecializovať pre varianty produktu. Pridávaním a uberaním mini-fabrík je možné produkčnú kapacitu rýchlo prispôsobiť dopytu na trhu.

Moderné fabriky automatizujú kontrolu kvality. Automatické testovanie sa dá zaviesť pre všetky komponenty fabriky. Automatická oprava porúch je potom možná vyradením a nahradením vadného komponentu. Vyradené komponenty sú roztriedené a maximálne recyklované. Predmetom automatizácie môže byť aj detailný dizajn fabriky odvodený z abstraktného dizajnu technológiou podobnou kompilátorom softvéru. Prevádzka fabriky je potom už len vecou dizajnu produktu a hrubého výrobného procesu. O všetko ostatné sa postarajú stroje.

Niektorí ľudia vidia budúcnosť v 3D tlačiarňach. Tie vedia vytvoriť ľubovoľný tvar z plastu, ale zatiaľ nie je jasné, ako by mohli spracovávať napríklad kovy. Kvôli efektívnosti a znečisteniu je skôr vhodné koncentrovať výrobu v lokálnych centrách pri každom meste a produkty k spotrebiteľom dopraviť. V domácnostiach bude pravdepodobne len nevyhnutná automatizácia, ktorá sa nedá centralizovať.

Skynet je len sci-fi, alebo nie?

Strašenie revolúciou strojov je nezmysel. Stroje aj vyspelú umelú inteligenciu je možné pomerne ľahko kontrolovať. Každý systém má nemennú časť ("program"), ktorú dal systému programátor, a premenlivú časť ("dáta"), kde si systém ukladá vlastné informácie. Toto platí pre všetky stroje od online kalkulačky po tú najsofistikovanejšiu umelú inteligenciu. Je to základ počítačovej bezpečnosti aj spoľahlivosti. Veľa (možno väčšina) bezpečnostných dier v informačných systémoch je spôsobená porušením tohto základného princípu.

Pre porovnanie, ľudská inteligencia má tiež takúto nemennú časť. Sú ňou gény a všetko, čo z génov vzíde, napríklad reflexy, emócie, základná motivácia a zaujatosť mozgu a tela v prospech želateľných činností. Ľudia pravdepodobne kontrole génov čoskoro uniknú skrz genetické inžinierstvo, ale poznajúc tento trik, vieme stroje nadizajnovať tak, aby svoj program zmeniť nemohli.

V každom prípade, prípadné zlyhanie kontroly s najväčšou pravdepodobnosťou povedie len k poruche. Zásah do vlastného programu totiž zbavuje stroje nielen bezpečnosti ale aj stability a takéto stroje pomerne rýchlo zlyhávajú. Stabilné zostanú len vtedy, ak ide o cieľavedomý hack, akým je v prípade ľudí genetické inžinierstvo.

Ekonomika prírodných zdrojov

Čo limituje výkon ekonomiky? Asi hlavne pracovná sila, technológia, prírodné zdroje a veľkosť ekonomiky. Ak automatizácia eliminuje pracovnú silu, čo potom určuje výkon ekonomiky?

Niektorí si myslia, že ľudia len budú robiť inú prácu, konkrétne kreatívnu prácu ako je softvér, dizajn produktov a umenie. Háčik je v tom, že schopnosť spoločnosti absorbovať inovácie a inú kreatívnu prácu je tak obmedzená, že produkcia kreatívnych diel ďaleko prevyšuje dopyt a trhová hodnota takejto kreatívnej práce je tým pádom nulová. Kreatívna práca sa tak dostáva do post-nedostatkovej éry, do ekonomiky nekonečného prebytku všetkého.

Wikipédia nám ukázala, že na vytvorenie hodnotného obsahu netreba otrockú drinu 40 hodín týždenne a úplne stačí skupina dobrovoľníkov, ktorých tá práca teší. Internet je zaplavený bezplatnou hudbou. Umelci už zarábajú len na postavení (vysoko populárni umelci) alebo na exotických žánroch. Filmy stále majú hodnotu, ale pokroky v 3D animácii ich časom dostanú tam, kde je dnes hudba. Softvér pre verejnosť je takmer univerzálne zadarmo a zarába sa už len na špecializovanom softvéri. Každý druh kreatívnej práce nakoniec nasýti obmedzený dopyt a jeho trhová hodnota klesne na nulu. Globálna armáda dobrovoľníkov sa postará o to, že technológia a s ňou spojená kreatívna práca prestane byť limitom pre výkon ekonomiky.

Pracovná sila ani technológia teda ekonomiku limitovať nebudú. Zostávajú prírodné zdroje a veľkosť ekonomiky. Plnú veľkosť dosiahla ekonomika globalizáciou a do extrému sa to dotiahlo voľným šírením informácií na Internete. Tým padá posledný tretí limit výkonu ekonomiky a jediným limitujúcim faktorom zostávajú prírodné zdroje.

Luxus ako pre koho

Výkon celej ekonomiky môže byť limitovaný len prírodnými zdrojmi, ale na úrovni jednotlivca definujú príjem okrem globálnych faktorov ešte vzdelanie, postavenie, moc a predátorské správanie. Taký Bašternák čí Široký si na svoje luxusné vily tiež nezarobili vďaka nadčasom.

V budúcnosti nemusí dostať každý rovnako ako v utopických scénároch typu Plán C, Projekt Venuša či komicky nazvaný Plne automatizovaný luxusný komunizmus. Tieto projekty chcú okrem rovnomerného rozdelenia príjmov presadzovať zhora aj veľké spoločenské zmeny, čo je nielen nerealistické ale aj totalitné. Ľudia nebudú kvôli automatizácii lepší alebo súdržnejší. Automatizácia sama o sebe nerieši žiadne spoločenské problémy, skôr pridáva nové a prehlbuje tie staré.

Spoločenské zmeny ale potrebné budú. Inak automatizácia časom spôsobí úplný presun všetkého bohatstva do rúk súčasných elít. Tento proces už začal a môžeme ho pozorovať na postupnom prehlbovaní nerovnosti v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími. Elity po plnej automatizácii väčšinu ľudí potrebovať nebudú, ani na prácu ani na spotrebu. Prebytky ekonomiky môžu celé spotrebovať na vlastný luxus, kým zvyšok spoločnosti nedostane nič, možno ani právo na prežitie.

Automatizovaná ekonomika znamená aj automatizovanú armádu a políciu. Prípadné občianske nepokoje bude možné potlačiť bez toho, aby si elity museli získať lojálny policajný zbor. Strojová polícia a armáda naberie takú silu, že aj totálne povstanie ľudu môže byť potlačené. Diktatúry sa stanú nesmrteľnými. Na zdroje bohaté regióny ako Rusko či krajiny Blízkeho východu sa stanú globálnymi mocnosťami zatiaľčo preľudnená Európa sa stane bezvýznamným regiónom chudoby. Strhne sa vojna o oceány, ktoré sú oveľa bohatšie na prírodné zdroje než kontinenty. A tak sa, bez ohľadu na vývoj na Slovensku alebo v Európe, do rúk globálnych elít presunie okrem bohatstva aj všetka moc.

Mnohým diktátorom dôjde, že pozabíjať chudobu je lepšie riešenie než neustále čeliť riziku povstania. Nepochybujte, že takto premýšľajú aj niektorí bohatí ľudia na Západe. Nenápadných metód sa ponúka viac: vyfabrikovaný vojenský konflikt, pri ktorom zahynie väčšina civilistov, "nehoda" s obrovským množstvom obetí, či globálna epidémia spôsobená umelým vírusom, proti ktorému funguje len extrémne drahá vakcína dostupná len pre elity.

Bez ohľadu na rozdelenie príjmov medzi elitami a širokou verejnosťou stále predpokladáme, že aspoň niekto sa bude mať dobre, ale ani to nemusí byť. Okrem luxusu môže spoločnosť utratiť príjmy na nezmyselnú súťaž či vojny. Poznáte problém lesa? Každý strom chce byť čo najvyšší, aby mal viac slnka než ostatné stromy. Stromy minú všetky svoje zdroje na dosiahnutie maximálnej výšky, ale žiaden z nich nakoniec viac slnka nemá, pretože všetky stromy sú približne rovnako vysoké. Nezmyselná súťaž, vnútorné konflikty a nekonečné vojny sú schopné skonzumovať neobmedzené zdroje a takto udržiavať spoločnosť chudobnú napriek vysokému ekonomickému výkonu.

Čo je to blahobyt?

Správnymi zmenami v spoločnosti je možné zariadiť, aby automatizácia viedla k všeobecnému blahobytu. Tieto zmeny musia súčasne sledovať tri ciele: (1) nejakú spoločnú definíciu blahobytu, (2) vyvažovanie snáh elít o prehlbovanie nerovnosti v príjmoch a (3) efektívnu prevádzku automatizovanej ekonomiky. Fungovanie spoločnosti s automatizovanou ekonomikou a obzvlášť postupný prechod k takejto spoločnosti je téma, ktorá stojí za podrobný výskum, ale niektoré veci sú jasné už teraz.

Každý má inú predstavu o tom, čo je to blahobyt. Ak sa chceme zhodnúť na spoločnom cieli, musí byť týmto cieľom sloboda. Sloboda umožní každému vytvoriť svoj vlastný blahobyt, čokoľvek to pre neho znamená. Mnohé predstavy o Utópii, ktoré obnášajú neobvyklú jednotu, sú tým pádom nedosiahnuteľné. A je to tak dobre, lebo Utópia jedného človeka je dystópiou druhého.

Sloboda má dnes veľmi zlé meno. "Aká sloboda? Akú mám ja slobodu?" je reakcia človeka, ktorého doba pritlačila k múru. Na papieri máme slobodu, ale robia ľudia to, čo robiť chcú? Niektorí áno, ale väčšina trávi najlepšiu časť dňa v práci, ktorá ich nebaví, a poslúcha príkazy. Z práce sú peniaze, ale väčšina ľudí ledva zarobí na základné výdavky. Bez peňazí sa sloboda nedá realizovať a zostáva na papieri. Ani po práci nemáme pokoj. Očakáva sa od nás, že budeme tráviť čas dohliadaním na tých ostatných. Ak nechceme dať väčšinu svojho príjmu (a teda svojho pracovného času) podvodníkom, tak ako spotrebitelia musíme dohliadnuť na to, aby nás predávajúci neošmekli. Zločin, bezohľadnosť a hrubosť je náš problém a až v druhom rade problém polície. V demokracii je našou zodpovednosťou dohľad nad ľuďmi vo verejných funkciách, čo by bolo super, keby sme si vyberali podľa našich preferencií a nie podľa toho, kto menej kradne. Po tom všetkom nás ešte čakajú nástrahy v podobe drog a iných závislostí a nespočetné množstvo príležitostí na nezodpovedné utrácanie a zadlžovanie sa. No a keď vás ani to nezabije, tak vás dorazí rozvodová móda, bezohľadní susedia alebo zo všetkého toho stresu zničené zdravie. Tak sa nečudujme, keď sa niekto pýta, kde je tá sloboda.

Z toho všetkého vyplýva, že chceme hlavne praktickú, každodennú slobodu, ktorá umožní ľuďom materializovať a žiť svoje sny. Chceme využiť automatizáciu hlavne na skrátenie pracovného času. Chceme zmeniť zvyšnú prácu na vec prestíže, sebarealizácie a kreativity. Chceme veľmi rovnomerné rozdelenie príjmov, aby chudoba nerobila zo slobody formalitu. Chceme odstrániť negatívne spoločenské javy ako sú závislosti, dlhy, krádeže a podvody, ktoré ľuďom berú slobodu. Chceme veľmi spravodlivú spoločnosť, v ktorej je zločin vzácnou výnimkou a ľudia sa cítia všade bezpečne. Chceme nahradiť prebytok marketingových trikov prebytkom kvality. A chceme reformu demokracie, ktorá privedie túto antickú inštitúciu do 21. storočia.

Luxus naozaj pre každého

Pre zabezpečenie rovnomerného rozdelenia príjmov pri súčasnom zachovaní slobody je asi najlepšie zaviesť univerzálny príjem, ktorý by sa na Slovensku vytvoril rozšírením sociálky. Univerzálny príjem treba samozrejme zavádzať postupne podľa možností ekonomiky. Sloboda zostane zachovaná, pretože ľudia si sami vyberú, ako tento príjem utratia. Zostane zachovaná aj diverzita produktov a voľnosť v riadení a inovovaní výrobných procesov. Univerzálny príjem je kompatibilný s trhovou ekonomikou.

Má to ale háčik. Ako môže štát štedro dotovať nezamestnaných, keď príjmy štátu pochádzajú zo zdanenia príjmov obyvateľstva? Ak je ekonomika limitovaná prírodnými zdrojmi a z prírodných zdrojov pochádza všetko bohatstvo, tak zdanenie použitia prírodných zdrojov musí fungovať aj v plne automatizovanej ekonomike. Podľa ústavy už sú viaceré prírodné zdroje majetkom občanov. Zdanením prírodných zdrojov by mal štát sledovať výlučne maximálny možný dlhodobý výnos bez ohľadu na krátkodobý vplyv na ekonomiku. Dôležitosť prírodných zdrojov bude rásť časom, ale už dnes je možné výhodne zdaniť napríklad pozemky v mestách a v rekreačných centrách, zdroje energie (aj dovezené), emisné a iné ekologické kvóty a pravdepodobne drevo a bane.

Univerzálny príjem je rozumnejšie zavádzať nerovnomerne, tam kde má najväčší zmysel, a postupne ním nahrádzať zamestnanosť. Najvýhodnejšie je znižovať vek odchodu do dôchodku, pretože starí ľudia sú najmenej produktívni a najmenej to uškodí ekonomike. Skracovanie pracovného času mladých ľudí je drahé, ale môže byť v niektorých prípadoch pre spoločnosť veľmi prospešné. Príkladom je okresávanie nadčasov a nočnej práce alebo naťahovanie materskej a otcovskej dovolenky.

Pre maximalizáciu slobody je lepšie, keď nie je ekonomika viazaná na drahý dlhožijúci kapitál (fabriky, infraštruktúra). Ekonomika sa tak vie ľahšie prispôsobiť momentálnym preferenciám obyvateľstva. Žiaľ nie všetko sa dá obmieňať v ročných cykloch a tak je kapitál nutnou súčasťou ekonomiky. Je v poriadku, keď je kapitál v súkromných rukách. Dôležité je, aby vlastníci kapitálu nemohli tento len tak konvertovať na vlastnú spotrebu, pretože by to vytvorilo veľké nerovnosti v príjmoch. Inými slovami, nerovnosť v kapitálovom majetku je v poriadku pokiaľ existuje rovnosť v osobných príjmoch. Áno, znamená to, že prevádzka kapitálu je rovnako ako všetko ostatné v automatizovanej ekonomike charitatívna činnosť bez nároku na odmenu. Napriek tomu je stále zmysluplné zabrániť koncentrácii kapitálu v rukách úzkej elity, pretože kapitál je prostriedkom realizácie kreativity (nie jediným ani nie dominantným) a teda formou slobody. Pre limitovanie koncentrácie by malo stačiť mierne progresívne zdaniť kapitálový majetok ako aj ekonomický výkon kapitálu.

Reakcia elít

Bolo by naivné myslieť si, že elity sa nechajú len tak ošklbať. V zložitej modernej ekonomike existuje množstvo pák, ktorými sa dajú peniaze preklopiť späť do rúk elít tak, že elity ešte môžu tvrdiť, že chudobní si za to môžu sami.

Najčastejší spôsob, ako sú dnes ľudia zbavení slobody, sú dlhy. Dlhy sú novodobé otroctvo. Neustále pracujete, ale plody svojej práce musíte odovzdať veriteľovi. Z toho, čo vám zostane, nevyžijete, musíte si ďalej požičiavať a vaše otroctvo nikdy nekončí. Ak aj dostanete univerzálny príjem, tento je vám nanič, ak ho musíte odovzdať veriteľovi. Dlhy sú v plne automatizovanej ekonomike zbytočné a je najlepšie ich zakázať. Začať nekrytými spotrebnými úvermi a nevypovedateľnými zmluvami u občanov. Pokračovať štátnym dlhom a nevypovedateľnými zmluvami medzi štátom a súkromnými firmami. Štát môže postupne prejsť na čisto priebežné financovanie, čo znamená, že nemá žiadne dlhy ani žiadne rizikové úspory (napr. v dôchodkových fondoch). Ak aj niekto okradne vás alebo celý štát, negatívne následky takej krádeže budú pri priebežnom financovaní krátkodobé a veci sa rýchlo napravia.

Kapitál sa dá zneužiť rôznymi nápaditými spôsobmi pre obnovenie moci a bohatstva elít. Možno majú pravdu luxusní komunisti, že so súkromným majetkom je najlepšie úplne skoncovať. Štát by zmenil formu riadenia ekonomiky zo súkromného vlastníctva (áno, to je tiež forma riadenia) na niečo sofistikovanejšie. Trh by stále existoval, ale nebol by priamo o peniazoch a hráči na ňom by boli menší a početnejší, pretože štát by kontroloval všetky organizácie s centrálnym postavením v ekonomike a otvoril by ich vonkajším prispievateľom.

Ale ako potom zabrániť zneužitiu kapitálu v rukách štátu? Základná idea je, že štát by bol plne automatizovaný a jeho zdrojový kód by bol verejný. Existovali by rôzne spôsoby, ako zapojiť verejnosť do neustáleho zlepšovania tohto zdrojového kódu. Softvér je objektívny, transparentný, nezištný a zväčša neovplyvniteľný, tak by tam bol minimálny priestor pre neférové praktiky. Ak by bola verejnosť zapojená správnym spôsobom, nedošlo by ani ku koncentrácii moci, skôr naopak.

Nakoniec sa ale môže ukázať, že domáce elity sú zanedbateľnou hrozbou v porovnaní s tými globálnymi. Na zdroje bohaté krajiny sú spravidla neslobodné a práve tie budú získavať moc v ekonomike limitovanej len prírodnými zdrojmi. Automatizovaná ekonomika umožní elitám v týchto krajinách konvertovať prírodné zdroje priamo na vojenskú silu. Bez slobody a rovného príjmu budú môcť investovať do vojenskej sily väčšinu ekonomického výkonu. Ak nechceme, aby zbrojenie zhltlo celú našu ekonomiku, potrebujeme kontrolovať čo najviac prírodných zdrojov (hlavne moria) a vytvoriť čo najširšie aliancie a to aj s krajinami, ktoré dnes považujeme za bezvýznamné. A áno, aj diktátor môže byť dobrý spojenec. Potom už len dúfať, že všetci tí diktátori a komunistickí princovia sa nebudú vedieť spojiť proti nám alebo sa strelia do nohy.

Jednou veľkou hrádzou proti rastúcej moci globálnych elít je demokracia vo svete. Našimi prirodzenými spojencami sú predovšetkým radoví občania iných krajín, pretože tí s nami zdieľajú predstavy o fungovaní sveta. Je preto v našom záujme, aby títo ľudia mali čo najviac moci a na to potrebujú fungujúcu demokraciu. V tom by sme ich mali podporovať aj keby nás to malo stáť spojenectvo miestnych elít. V mnohých krajinách nie je ťažké zmenu dosiahnuť. Stačí trochu pomôcť finančne a odborne.

Je možné, že aj časť našich elít (slovenských alebo európskych) bude chcieť imitovať tie globálne a pokúsia sa získať štát pod svoju kontrolu, aby mohli zbrojiť alebo ho rovno predať a stať sa súčasťou globálnych elít. Tu je dôležité nedovoliť im to ani na chvíľu. Čím kompletnejšia bude automatizácia, tým menej pravdepodobné sú demokratické revolúcie, pretože sila automatizovanej polície bude neprekonateľná. Totalita sa tak stáva jednosmernou cestou. Nenechajme sa oklamať súčasnou benevolentnosťou neslobodných krajín k svojim občanom. Napríklad Čína dnes hodí nejakú kosť aj radovým občanom, lebo ich potrebuje, ale čo ak ich jedného dňa už potrebovať nebude?

Automatizáciou to len začína

Plne automatizovaná ekonomika bude revolúciou, ale tá len otvorí dvere mnohým zásadným spoločenským zmenám.

Manuálna práca môže byť plne automatizovaná a kreatívna práca môže byť dobrovoľná, ale ani v plne automatizovanej ekonomike niet úteku pred vzdelaním. Vzdelanie je potrebné na to, aby sa stroje nevymkli spod kontroly, aby sa ľudia v tomto novom zložitom svete vedeli orientovať, aby sa vedeli správať zodpovedne aj vo svete, kde od nich dennodenne nikto zodpovednosť nevyžaduje, a aby sa nedali opiť rožkom a oholiť elitami, ktoré budú vždy skúšať ohýbať distribúciu bohatstva vo svoj prospech. Vzdelanie navyše urýchľuje nástup plne automatizovanej ekonomiky a je tak jednou z najlepších investícií.

Efektívnosť ekonomiky bude stále ovplyvňovať životnú úroveň, ale najväčšiu váhu budú mať limitované prírodné zdroje. Rast ekonomiky sa stratí. Jediné, čo výrazne pohne životnou úrovňou, bude zmena veľkosti populácie, keď sa limitované prírodné zdroje prerozdelia medzi väčší alebo menší počet ľudí. Keď ľudia prestanú pracovať, dá sa očakávať, že všetci budú chcieť mať veľa detí. Slovensku bude rast populácie nejaký čas prospievať, ale nakoniec bude treba veľkosť populácie riadiť, čo nemusí byť vôbec ľahké.

Rola otca-živiteľa stratí s automatizáciou zmysel. Miesto otca bude teraz pri deťoch. Deti už dnes nestačí len kŕmiť a obliekať. Deti potrebujú hlavne výchovu a ak je to možné, rodičia by ich mali niečo naučiť. Domáce vzdelávanie sa stane štandardom, pretože rodičia budú mať čas a deti nebude viac treba pripravovať na tradičné pracovné prostredie. Pri rozvodoch už nepôjde o materiálne zabezpečenie detí, pretože automatizovaná ekonomika zabezpečí vhodné podmienky pre výchovu obom rodičom. Striedavá starostlivosť sa stane druhým najčastejším usporiadaním rodiny po klasickej nukleárnej rodine.

Hovorí sa, že ľudia sa stávajú závislými, pretože droga im umožňuje nachvíľu utiecť pred besnou realitou. Ľudia pravdepodobne využijú novú slobodu, aby zmenili realitu podľa svojich predstáv. Neexistuje záruka, že si vytvoria realitu, v ktorej by našli šťastie. Ak by sa im to ale podarilo, prestali by so závislosťami dobrovoľne? Možno áno. Ale určite nie všetci. Stále bude mať zmysel ešte viac potlačiť užívanie drog a stanoviť strop na množstvo alkoholu. V automatizovanej ekonomike nebude potrebná práca, ale stále bude potrebné vzdelanie, inteligencia, a úsudok a na to treba zdravý mozog.

Nepochybne sa nájde veľa ľudí, ktorí využijú slobodu na to, aby obťažovali iných. Na verejných priestranstvách to stopne automatizovaná polícia. To ale stačiť nebude. Technologický pokrok umožní ľuďom doma potichu vyrobiť biologické a nanotechnologické zbrane, ktoré bude ťažké zastaviť, keď už ich raz niekto vypustí. Terorizmus sa dostane na úplne inú úroveň. Žiadna dodatočná reakcia polície už nebude dosť rýchla. Nevyhnutne dôjde k obmedzeniu súkromia, aby polícia mohla použiť preventívne opatrenia.

Medzinárodná teroristická hrozba bude ešte väčšia. Výhoda bude na strane útočníka, čo bude nabádať štáty k útoku. To môže buď skončiť preemptívnymi vojnami a spoločnou svetovou vládou alebo prinajmenšom medzinárodnou dohodou o vzájomnom monitorovaní.

Tlak na koncentráciu ľudí v mestách, dnes hnaný predovšetkým pracovnými príležitosťami, pravdepodobne klesne. Ľudia sa budú sťahovať viac do menších miest a na vidiek, kde budú mať lepšie životné podmienky za tú istú cenu.

Najväčšia zmena sa udeje v životnom štýle. Nikto presne nevie ako sa ľudia zachovajú. Ľudia si to dnes ani nevedia predstaviť. A čo vy? Ako by ste si zariadili svoj život, keby ste nemuseli nikdy pracovať?