Futurológia alebo čo určite vieme o budúcnosti

Budúcnosť je spravidla vnímaná cez nové technológie, pretože o technologických zmenách sa veľa hovorí a tak vyzerajú byť bližšie. Ľudia ale neočakávajú a vlastne ani nechcú žiadne spoločenské zmeny. A to napriek tomu, že priznávajú veľké spoločenské zmeny z minulosti. Hovorí sa tomu ilúzia konca histórie. Ľudia majú pocit, že všetky podstatné veci už boli vyriešené a teraz len potrebujeme dotiahnuť technické detaily. Spoločenské zmeny sú však z dlhodobého hľadiska dôležitejšie než nové technológie a preto im dávam veľký priestor aj v tomto texte.

Jeden spoločný jazyk

Angličtina už v podstate svetovým jazykom je. Používajú ju vedci, obchodníci, rôzni odborníci aj diplomati. Internet a globalizácia urobia počas tohto storočia z angličtiny univerzálny druhý jazyk, ktorým sa dohovoríte takmer s kýmkoľvek. Automatické prekladače propagáciu angličtiny spomaľujú, ale pri komunikácii sú na obtiaž a tak jediným riešením zostáva naučiť sa po anglicky.

Tie najmenšie jazyky vymrú. Odhaduje sa, že z niekoľkých tisíc v súčasnosti živých jazykov zostane do konca storočia pár stoviek. Len národné jazyky previazané so štátmi si udržia popularitu.

Výsledná masová bilingválnosť spolu s globálnou kultúrou a Internetom zrýchli miešanie jazykov vysoko nad tempo prirodzenej mutácie jazykov, následkom čoho sa národné jazyky zlejú do jedného svetového jazyka. Slovenčina už teraz obsahuje tisíce slov anglického pôvodu. Väčšinou ide o odborné výrazy, ale aj mnohé bežne používané slová pochádzajú z angličtiny (futbal, tím, okej). Je to samozrejme obojsmerný proces a angličtina preberá slová z národných jazykov. Slúži takto ako most medzi jazykmi. Výsledný svetový jazyk teda nebude angličtina, ale bude sa na angličtinu podobať. Stará a mladá generácia sa stále potrebujú dorozumieť, čo bude limitovať tempo zlievania jazykov. Národné jazyky začnú znieť ako nárečia jedného jazyka najskôr o niekoľko storočí.

Globálna kultúra

Väčšina spoločenských a kultúrnych fenoménov je už dnes globálna alebo aspoň zdieľaná viacerými národmi. Kultúra ako súbor ľudského poznania je ale stále rozparcelovaná podľa jazykov. S jedným spoločným jazykom sa stratia všetky kultúrne hranice a vznikne skutočná globálna kultúra, ktorá ale bude vnútorne bohatšia a rozmanitejšia než ktorákoľvek národná kultúra.

Plná automatizácia

Aj keď sa ekonomika považuje za ťahúňa globalizácie, materiálna ekonomika je v skotočnosti silno lokálna, pretože doprava je energeticky a časovo náročná. V materiálnej ekonomike sa skôr dá očakávať takmer úplná automatizácia, ktorá podporuje lokálnu produkciu, pretože stroje sú rovnako drahé všade na svete a softvér riadiaci produkciu sa dá ľahko kopírovať medzi viacerými lokálnymi fabrikami.

Informačná ekonomika je naopak už teraz silno globálna. Spoločný svetový jazyk tento trend iba posilní. Obavy z automatizácie tlmí nádej, že informačná ekonomika poskytne pracovné miesta, ktoré sa stratia automatizáciou. Toto je ale falošná analógia s industrializáciou, ktorá nebude fungovať pri prechode na informačnú ekonomiku. Kým materiálna ekonomika produkuje objem na trhu, informačná ekonomika produkuje rozmanitosť na trhu. No a problém je v tom, že dopyt po zmysluplnej rozmanitosti je obmedzený. Ľudia majú radi jednoduchosť. Prebytky z automatizovanej ekonomiky je teda lepšie využiť na rozšírenie voľného času.

Ak ale ľudia nebudú takmer vôbec pracovať, podľa čoho budú rozdelené výstupy ekonomiky? Za takých okolností je jediným rozumným riešením rozdeliť všetko rovným dielom medzi všetkých ľudí. Nízke pracovné vyťaženie bude zároveň motivovať ľudí k dobrovoľníctvu a tak sa splní Marxov sen: každý podľa svojich schopností a každému podľa jeho potrieb.

Zastavenie rastu

Industrializácia bude pravdepodobne pokračovať až do vyčerpania prírodných zdrojov. Následné zastavenie rastu nebude riadené a spôsobí ho až kolaps ekosystémov. Využitie geoinžinierstva a bioinžinierstva bude nevyhnutné pre minimalizovanie škôd a zachovanie aspoň zdania zdravého životného prostredia. Nateraz nie je jasné, či sa podarí rast nakoniec dostať pod kontrolu alebo či ľudia budú živoriť v preľudnenom svete.

Šírenie ateizmu

Vývoj náboženstiev ovplyvňuje viacero faktorov. Náboženstvá vedú populačnú vojnu voči sebe navzájom a proti ateistom tak, že motivujú svojich prívržencov k založeniu väčšej rodiny. Populačná vojna je dlhodobo neudržateľná, keďže vedie k radikalizácii a konfliktom. Voči ateistom funguje len ak je rodičovstvo všeobecne neatraktívne, čo znepríjemňuje život všetkým zúčastneným. Populačnú vojnu čiastočne vyvažuje neustála konverzia na agnostizmus a ateizmus.

Aj keď na Slovensku môžeme po 89-tom pozorovať vzostup náboženstva, za posledné storočia je trend celosvetovo opačný. Nejde ani tak o počet prívržencov ako skôr o vnútornú premenu náboženstiev, ktoré ustupujú vedeckému poznaniu (história sveta, evolúcia) a spoločenským zmenám (rodová rovnosť, homosexualita). Ak bude tento trend pokračovať, o niekoľko storočí bude ťažké pomenovať, čím sa vlastne náboženstvo líši od modernej ateistickej filozofie.

Nie je isté, ktorý z týchto faktorov nakoniec preváži. Zatiaľ to vyzerá na tiché víťazstvo ateizmu.

Globálna vláda

Počas 20. storočia prebehla vo svete demokratizácia, ktorá je z historického hľadiska pomerne rýchla. Ak by toto tempo vydržalo, do konca 21. storočia by mali byť takmer všetky krajiny viac-menej demokratické. Znamená to koniec impérií vytvorených vojenskou silou, pretože použitie sily proti občanom je nekompatibilné s demokraciou. Svet tak v dohľadnej dobe zostane rozdelený na národné štáty.

V snahe riešiť globálne problémy (ekonomika, odzbrojenie, nové konflikty, životné prostredie) sa formuje mäkká globálna vláda v podobe medzinárodných zmlúv a inštitúcií. Dá sa očakávať prehlbovanie medzinárodnej spolupráce ale len do určitej obmedzenej miery.

Skutočná globálna vláda s reálnou autoritou vyžaduje spoločnú politickú identitu ľudí z celého sveta, čo minimálne vyžaduje globálnu kultúru, všadeprítomnú demokraciu a spoločný jazyk. Tieto podmienky sa naplnia najskôr o niekoľko storočí. Niektorí sa tohto vývoja obávajú, ale zásadnou výhodou globálnej vlády bude riešenie konfliktov hlasovaním a súdmi namiesto použitia zbraní, ktoré sú už dnes príliš nebezpečné na to, aby boli v rukách národných štátov. Hrozba vojny prispeje k formovaniu aspoň lokálnych aliancií aj za cenu viacjazyčnosti po vzore Európskej Únie.

Jedna rasa

Následkom globalizácie tempo migrácie a kríženia prekročí tempo genetickej diverzifikácie a ľudský druh bude smerovať ku globálnemu zjednoteniu. Bude to pomalý proces trvajúci niekoľko tisícročí. Spojené Štáty nám ukazujú ako to môže v budúcnosti vyzerať. Desiatky percent tamojšej populácie majú predkov z viacerých kontinentov.

Genetické inžinierstvo bude dosť spoľahlivé, aby sa dalo použiť na ľuďoch. Kozmetické a medicínske genetické modifikácie budú bežná vec. Kontroverzné je výrazné vylepšovanie ľudského genómu, tzv. transhumanizmus, ktorý má potenciál skončiť rôznymi katastrofami.

Koniec rodiny

Rodina prešla za posledné storočie či dve veľkými zmenami. Viacgeneračnú rodinu nahradila rodina nukleárna. Rodina stratila ekonomickú funkciu a stráca sa aj deľba práce medzi mužmi a ženami. Nasledovala epidémia rozvodov a prechod na neformálne spolužitie, ktoré iba uľahčovalo rozchod. Zvykli sme si najskôr na rozvedené osamelé matky, potom na nemanželské deti a nakoniec na rozchody ešte pred pôrodom. Nastupujúcim trendom je viac-menej dobrovoľné darcovstvo spermií po vzore Borisa Kollára. Posledným klincom do rakvy rodiny je umelé oplodnenie, ktorým sa muži maximálne vzďaľujú od detí a ktoré už dnes stúpa na popularite.

Tento vývoj je spôsobený túžbou žien po dokonalej slobode. Ideálom je získať genetický materiál od muža s preferovaným fenotypom, peniaze od štátu a emocionálne uspokojenie od milencov, s ktorými sa nemusia deliť o deti a je možné ich kedykoľvek vymeniť.

Príchod tejto dystópie, v ktorej sú muži úplne vynechaní z výchovy detí a slovo otec je archaizmus, spomaľujú viaceré faktory. Čoraz viac počuť organizácie za práva otcov a práva detí, ktoré lobujú za legislatívne zmeny a dávajú tému do pozornosti verejnosti. Pribúda nová legislatíva, napríklad striedavá starostlivosť alebo obmedzenie asistovanej reprodukcie. Žiadna legislatíva ale nezastáví reprodukčnú turistiku. Výskumy preukázali, že deťom s dvomi rodičmi sa darí lepšie. Rastúce požiadavky na vzdelanie a výchovu robia otcov veľmi užitočných. Muži prejavujú menší záujem o rozvedené ženy s deťmi. Žiaden z týchto protiprúdov ale nie je dosť silný, aby zachránil rodinu. Vplyv náboženstiev je nejednoznačný. Niekedy podporujú rodinu a inokedy vyzdvihujú výnimočnosť matky.

Na pozadí toho všetkého sa odohráva iná zmena. Štát resp. spoločnosť preberá od rodičov zodpovednosť za deti, hlavne skrz vzdelávanie a finančnú podporu detí. Pôrodnosť dočasne klesla a pozornosť sa sústreďuje na kvalitu života a dlhovekosť. Časom ale lepšie podmienky pre rodičovstvo dvihnú pôrodnosť na neudržateľnú úroveň a obmedzovanie pôrodnosti bude nevyhnutné.

Prečo toto vlastne riešime?

Predpovede v tomto článku sú mierne optimistické. Futurológia je aj o formovaní želateľnej budúcnosti. Rovnako som mohol písať aj o početných katastrofických scénároch, pri ktorých je prežitie ľudstva nepravdepodobné. Zdravý optimizmus mi ale príde užitočnejší.

Asi najdôležitejší záver je ten, že niektoré trendy sú prirodzené a nezvratné a preto je zbytočné sa im brániť. Zoberte si slovenský zákon o štátnom jazyku, ktorý nemá takmer žiaden vplyv na preberanie anglických slov. Nacionalizmus všeobecne nemá budúcnosť. Rovnako nezmyselná je snaha o rasovú či náboženskú čistotu. Globalizácia je nezastaviteľný trend, ktorému sa nechceme brániť. Chceme sa len postarať, aby globalizácia bola pre nás výhodná. Na druhej strane, týmto všetkým nechcem odporúčať rýchlenie zmien, čo je zas opačný extrém.