Školstvo obsadili náboženskí fanatici

Ja som bol v '89 na 1. stupni ZŠ. Školy mali aj vtedy veľa problémov, ale náboženská propaganda medzi nimi rozhodne nebola. Obmedzenie vplyvu cirkvi bola jedna vec, ktorú komunisti spravili dobre. To, že niektorí spolužiaci sú kresťania, som si všimol až vtedy, keď nás rozdelili na hodiny náboženstva a etiky. Nikto vtedy nekydal ani na ateistov ani na kresťanov. Školy boli miestom tolerancie, aspoň čo sa týka náboženstva.

Po '89 začala radikalizácia kresťanov, ale spočiatku len veľmi pozvoľne a hlavne mimo škôl. Sem-tam nás niekto zobral na "náučnú" exkurziu do kostola. Sem-tam sa nejaká učiteľka strápnila, keď triede plnej ateistov odporúčala čítanie Biblie. Sem-tam sa našiel učiteľ alebo spolužiak so silne náboženským slovníkom. Bolo mi to nesympatické, ale bral som to ako zlyhania jednotlivcov.

Potom som bol dlho mimo školstva, až kým do školy nezačal chodiť môj syn. Nič zlé som nečakal, lebo som bol zvyknutý na sekulárne školstvo a považoval som to za samozrejmosť. Ale postupne sa to začalo kopiť.

Asi prvé, čo som si všimol, bol celý rad "tradičných" náboženských pesničiek v učebnici hudobnej výchovy. To v praxi znamená, že deti ateistov sú v škole nútené ospevovať náboženstvo. Niektoré deti sú naivné a sú takto nenápadne bez súhlasu rodičov indoktrinované. Niektoré deti vedia, o čo ide, ale boja sa ozvať, lebo učiteľka je v postavení autority. Ak sa aj ozvú, riskujú pokarhanie alebo pomstu od učiteľky. Ak aj učiteľka ustúpi, pravdepodobne bude pokračovať so zvyškom triedy, čo pre dieťa znamená vylúčenie z kolektívu. Akokoľvek sa na to pozriete, má to negatívne následky pre deti ateistov.

Samozrejme, učitelia môžu takýto odpad v učebniciach odignorovať. Ale môžu sa naň aj zamerať. Náboženstvo v učebniciach im dáva výhovorku pre aktívne šírenie náboženstva mimo hodín náboženskej výchovy. Ja som sa minule nestačil čudovať, keď nejaká učiteľka nechala na vianočnom večierku celú triedu ospevovať náboženstvo. Ja byť rodičom niektorého z tých zneužitých detí, tak som riadne naštvaný. Apropo, Vianoce sú sekularizovaný sviatok. Kadejakí kazatelia nám už roky znechucujú Vianoce svojou snahou o obnovenie náboženského významu tohto sviatku, ale prinútiť deti ateistov ospevovať náboženstvo na povinnom a štátnou školou organizovanom večierku je celý nový level arogancie.

Náboženstvom nasiaknuté príbehy som zaznamenal aj v čítankách, ale tomu som veľmi nevenoval pozornosť. Len is pamätám, že synovi, ktorý inak číta veľmi rád, sa nepozdával jeden z príbehov, ktorý im dala učiteľka (povinne) čítať, a keď som si ho pozrel, vysvitlo, že príbeh je zaťažený náboženstvom.

Čo ma ale teraz úplne dorazilo, bola propagácia náboženstva v učebnici etickej výchovy. Vidíte dobre: v učebnici etickej výchovy. Autorky učebnice (Etická výchova pre 4. ročník, Ivanová, Kopinová, Otottová) dobre vedia, že 90% žiakov na hodine etiky sú ateisti a tí zvyšní sú tam preto, lebo ich rodičia majú niečo proti náboženskej výchove. Napriek tomu v učebnici nájdete toto:

Áno, to je učebnica etickej výchovy v roku 2020. Nájdete v nej aj príbeh, ktorý akoby bol prevzatý z náboženskej literatúry, len niekto z neho odstránil odkazy na nadprirodzené bytosti. V príbehu tak nájdete výrazy ako "stihol ho trest" (od koho?) a "stal sa zázrak" (ktorý vykonal kto?). T.j. ten príbeh je naďalej zjavne náboženský, len bol upravený tak, aby sa v ňom konkrétne náboženstvo nespomínalo.

Pre Koronu sme sa konečne tento rok odhodlali robiť domáce vzdelávanie a v rámci toho som si naštudoval oficiálny štátny vzdelávací program (IŠVP). A teraz vidím, že to nie je len o náboženstve. Školstvo je ideologicky zaťažené. V podstate každá lobistická skupina, o ktorej ste kedy počuli, si do učiva úspešne pretlačila svoju agendu. Obzvlášť "prierezové témy" v IŠVP vyzerajú ako katalóg ideológií. Nájdete tam všetko od nacionalizmu a ľudovej kultúry po feminizmus, multikulturalizmus a rešpekt k duševnému vlastníctvu. Náboženskí lobisti samozrejme nemohli zostať bokom a náboženstvo je pretláčané cez "hodnoty", "morálne postoje žiakov", "tradície" a nedávno pridanú výchovu k manželstvu a rodičovstvu.

Osobne si ale myslím, že náboženstvo v učebniciach nie je preto, že by tam bolo tlačené cez témy v IŠVP, ale preto, že ho tam z osobnej iniciatívy pretláčajú jednotliví autori. Kresťania totiž majú akúsi doktrínu, ktorá ich nabáda šíriť svoje náboženstvo. Ak na to zneužívajú postavenie v práci, tak je to samozrejme porušovanie pracovných povinností a teda špecifický druh korupcie, ale zjavne im za to nehrozí postih a tak sa nám takáto ideologická korupcia veselo rozmáha.

Ak sa toto nezastaví, bude to mať následky na deťoch. Náboženstvo resp. jeho absencia je veľmi osobná vec. Pretláčať náboženstvo násilne z pozície autority je zneužívanie detí, ktoré sa časom pretaví do negatívneho vzťahu k škole. Ateisti budú musieť imunizovať svoje deti voči náboženstvu ešte pred nástupom do školy, ak sa nechcú dočkať nepríjemných prekvapení. Možno príde aj na to, že rodičia budú brať svoje deti zo škôl do domáceho vzdelávania, aby ich uchránili pred násilnou indoktrináciou. Jediným naozaj účinným riešením je ale zásah ministerstva, ktoré by malo zaručiť sekulárny charakter štátnych škôl. Bavíme sa predsa o krajine, kde je každý druhý človek ateista.