Hra o autorské práva nemá kladných hrdinov

Môžu vývojári umelej inteligencie bezplatne používať obsah z internetu na trénovanie svojich (často komerčných) modelov umelej inteligencie? Táto otázka v skutočnosti nie je o spravodlivosti. Je o peniazoch a moci. Či už ide o spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu, vydavateľov alebo autorov, všetci nejakým spôsobom kradnú.

Vývojári umelej inteligencie sú rôznych veľkostí a foriem. Tí najväčší a najlepšie financovaní sa dožadujú voľného prístupu k obsahu, odvolávajúc sa na výnimky z autorského práva, ale potom si svoje modely nechávajú pre seba a verejnosti poskytujú len obmedzený prístup k tomu, čo je v podstate amalgamácia kultúrneho dedičstva, a vo svojich obchodných podmienkach zakazujú používať svoje modely na trénovanie iných modelov. Ak aj zverejnia niektorý model, zvyčajne k nemu pripoja obmedzujúcu licenciu, ktorá zakazuje komerčné použitie, s cieľom požadovať platbu za komerčné použitie svojho obsahu, kým sami odmietajú platiť za obsah iných. Ak predsalen platia vydavateľom za obsah, často je to súčasť exkluzívnej dohody, ktorá ostatným vývojárom umelej inteligencie znemožňuje prístup k obsahu. Vo svojich antikonkurenčných praktikách zachádzajú až tak ďaleko, že lobujú u vlád, aby de facto zakázali opensourcovú umelú inteligenciu, ako jedinú spravodlivú umelú inteligenciu a zároveň najväčšieho dlhodobého konkurenta spoločností vyvíjajúcich komerčnú umelú inteligenciu.

Spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu, čo sú noví zlodeji obsahu, vedú vojnu s vydavateľmi, čo sú starí zlodeji obsahu. Napríklad vedecké časopisy sú zlodejina, pri ktorej vydavatelia využívajú sieťové efekty na privlastnenie si výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov. Sociálne siete využívajú rovnaké sieťové efekty vo svojej triliónovej lúpeži toho, čo mali byť voľné diela (public domain), čím de facto sprivatizovali veľkú časť kultúrneho dedičstva našej generácie. A teraz predávajú obsah svojich používateľov spoločnostiam vyvíjajúcim umelú inteligenciu, akoby bol ich vlastný, viď napríklad nedávnu dohodu medzi Redditom a OpenAI. Používatelia sú chovaní ako ovce a pravidelne holení. Dokonca aj tam, kde kreatívci dostanú zaplatené, sú to väčšinou drobné v porovnaní s tým, čo zarobia vydavatelia a platformy.

Potom sú tu samotní kreatívci, teda autori, ktorí sú zvyčajne vykresľovaní ako nevinní a hodní odmeny, ale nenechajme sa tak ľahko oklamať. Autori opierajú svoje príjmy o vynucovanie autorských práv, ktoré v plnej miere platí verejnosť, zatiaľ čo autori z neho len profitujú. Vymáhanie autorských práv je extrémne drahé. Vytvára právne riziká pre používateľov obsahu, najmä pri používaní náhodného bezplatného obsahu z internetu. Niektorí používatelia obsahu čelia takým vysokým právnym rizikám, že musia kontrolovať každý kúsok obsahu, či neporušuje autorské práva, čo niekedy vyžaduje zaangažovanie drahých právnikov. Často je lacnejšie úplne sa vzdať používania externého obsahu. Autorské práva spolu s iným duševným vlastníctvom spomaľujú inovácie. Ak je obsah čiastočne alebo úplne platený z verejných zdrojov a zaťažíte ho obmedzujúcou licenciou, len tým znížite jeho popularitu, čo z projektu spraví plytvanie verejnými prostriedkami, a to len preto, aby boli súkromné zisky o niečo vyššie. Samotní autori neplatia žiadne z týchto nákladov. Dokonca neplatia ani poplatky za registráciu autorských práv. V systéme autorských práv, ktorý zaťažuje nákladmi všetkých ostatných, sú parazitmi a pre ekonomiku sú čistou stratou.

V tejto hre o autorské práva by som nedôveroval nikomu. Všetci sú to vlci zápasiaci o tú istú ovcu. Bez ohľadu na to, kto z nich vyhrá, určite prehrá verejnosť, keď sa politickí predstavitelia nechajú kúpiť vydavateľmi alebo spoločnosťami vyvíjajúcimi umelú inteligenciu, prípadne na nich budú tlačiť vplyvní tvorcovia obsahu. Ak sa pýtate mňa, čo treba robiť, tak vám poviem, že verejnosť potrebuje zrušenie autorských práv alebo aspoň ich zúženie len na veľké a drahé diela, ktoré sú registrované ich autormi alebo vydavateľmi za dostatočne vysoký poplatok, aby sa pokryli náklady na vymáhanie autorských práv. Všetok obsah by sa mal potom použiť na trénovanie opensourcovej umelej inteligencie, ktorá je v podstate kompaktnou a hustou reprezentáciou nášho kultúrneho dedičstva, prístupnou všetkým ľuďom.