Šikanovanie na školách je stále nevyriešený problém

Úprimne som nečakal, že budeme riešiť šikanovanie už na prvom strupni ZŠ. O tom, že šikanovanie môže existovať aj v škôlke, som ani netušil. Asi sa zmenila doba. Niektorí rodičia vyslovene povzbudzujú svoje deti k šikanovaniu a dokonca ich trénujú a radia im. Učiteľky usilovne pozerajú iným smerom. Lebo oni nič nevidia a teda sa nič nedeje. Deti mlčia, lebo hovoriť o tom znamená znova to prežívať, čo sa nikomu nechce. A tak sa problém ťahá celé mesiace, kým si to všimnú rodičia.

A keď sa na to príde, riešenie je v štýle nono, to sa nepatrí, čo je páchateľom na smiech. Celá stránka pre šikanované deti, ktorú podporuje ministerstvo, je len o utešovaní obetí. Predstavte si, že by takto fungovali policajti. Školy si s šikanovaním nevedia a nechcú poradiť. Len to ututlávajú.

Veľa učiteľov si dokonca myslí, že chlapcom to prospeje. Aspoň v tom zmysle sa vyjadrili v Montessori na Borinskej, keď som ich konfrontoval s pre mňa neuveriteľným výjavom, ako sa na dvore bili prváci celkom brutálnym spôsobom (škrtenie, kopnutie do brucha a tak) a učitelia stojaci neďaleko len sem-tam hodili tým smerom pohľad ako keby počítali skóre. Bolo mi vysvetlené, že učiteľky, takmer všetko ženy, si povedali, že chlapcom to prospeje a bolo. A citovali článok nejakého šarlatána na Internete. Nie dlho potom som odtiaľ syna odhlásil. No a keď mala škola poslať novinárom dvoch ukážkových absolventov, tak poslali dve dievčatá. A keď sa novinári týchto dievčat pýtali, či sa niekomu v škole nedarilo, tak tie ako odstrašujúci príklad uviedli chlapca. Tieto výsledky hovoria samé za seba.

Dievčatá sa s týmto mordovať nemusia, aspoň nie s fyzickým šikanovaním. Raz som ráno odprevádzal syna do školy a pred školou jedno dievča z druhého stupňa bilo druhé. Boli tam nejaké facky a nadávky a tuším aj kopanec. Poobede, keď som po syna prišiel do školy, už o veci vedeli a hovorili všetci. Zaangažovaný bol riaditeľ. Konal sa rozhovor s psychologičkou a s triednou. Boli kontaktovaní rodičia. Lebo obeťou bolo dievča a dievčatá treba chrániť. Nespomínam si, že by som podobnú zaangažovanosť videl pri chlapcoch. Lebo chlapci sa majú postarať sami o seba a tak učiteľky radšej pozerajú iným smerom. Toto bude jeden z dôvodov rastúcich rozdielov v úspešnosti chlapcov a dievčat.

Celá samostatná kapitola sú integrovaní žiaci. My sme mali napríklad na škole žiaka, našťastie v inej triede, ktorý denne terorizoval ostatné deti. Počas prestávky aj v spoločných priestoroch. Na otázku rodičov, čo sa s tým bude robiť, nám bolo povedané, že máme svoje deti usmerniť, aby sa od neho držali ďalej. Toho, kto takýto systém vymyslel, treba zavrieť do klietky k medveďovi s poznámkou, že sa má proste držať ďalej.

Iste, aj pri domácom vzdelávaní má dieťa návštevy a nie vždy ide všetko ako po masle. Rozdiel je ale v tom, že domov si dieťa pozve iba toho, s kým chce byť. Nemusí znášať spoločnosť každého, kto spĺňa formálne požiadavky pre školskú dochádzku. A doma má ľúbiacich rodičov, ktorí nebudú nič prehliadať.

V konečnom dôsledku majú šikanované deti len jedno riešenie: odísť. Či už na inú školu, do domáceho vzdelávania, na dištančné štúdium (u tých starších), alebo predčasne ukončiť štúdium (a šup do práce, makať za minimálnu mzdu). Alebo môžu takpovediac odisť psychologicky, utiahnuť sa do seba a prerušiť kontakty s okolitým svetom.

Keď vám niekto bude tvrdiť, že na ZŠ to inak nejde, lebo na štúdium majú nárok všetci, spýtajte sa, či to tak funguje aj v práci (kde si nemôžete vyberať kolegov) alebo trebárs v rade na pošte. Lebo pokiaľ viem, u dospelých šikanovanie, obzvlášť fyzické, dlhodobo nefunguje. Iste, jednorazové incidenty sú časté, ale akékoľvek opakované napádanie je spoľahlivá cesta do väzenia. Školám nič nebráni zriadiť špeciálne triedy so zvýšeným dohľadom a v extrémnych prípadoch použiť samotku (triedu pre jedného žiaka) s nerozbitným vybavením. Tiež im nič nebráni požadovať alternatívny trest (a odškodnenie obete) výmenou za návrat do svojej triedy. A keby sa niekto tváril, že "to bolo inak", na to sú záznamy z kamery. Poriadok sa dá spraviť. Deti môžu byť v škole v bezpečí. Problém je v tom, že všetkým je osud obetí ukradnutý.