Prečo chlapci neštudujú na vysokej škole

O tretinu menšie šance na štúdium sú zaiste znepokojujúce pre každého rodiča, ktorý sa snaží riadne vychovať svojho syna. Môj je teraz štvrták a tento problém mi začína robiť vrásky na čele. Ja som tiež nedokončil vysokú školu hoci som bol medzi najlepšími študentami. Zasiahlo ma viacero z problémov, ktoré tu menujem, tak toto píšem rovnako z pozície rodiča ako aj z pozície bývalého študenta.

Údaje o študentoch vysokých a stredných škôl sa dajú nájsť v štatistickej ročenke na stránke Centra vedecko-technických informácií. Informácie o študentoch základných a stredných škôl sa zas dajú nájsť v sekcii Vzdelávanie na stránke Štatistického úradu. Obe stránky uvádzajú podiel chlapcov a dievčat na celkovom počte študentov. Informácie sú tam rozptýlené po množstve tabuliek, tak ich tu pre pohodlie čitateľa zhrniem. Ak nie je uvedené inak, používam tu údaje z roku 2019.

Kým na ZŠ a SŠ je počet chlapcov a dievčat vyrovnaný, na vysokej škole prudko klesne podiel chlapcov. SŠ zahŕňa gymnáziá aj stredné odborné školy (SOŠ). VŠ údaj zahŕňa denné aj externé štúdium I. a II. stupňa občanov SR na slovenských VŠ. Údaje o slovenských študentoch v zahraničí sa mi nepodarilo nájsť.

Mýty a legendy

Nie, nie je to spôsobené tým, že by dievčatá boli inteligentnejšie. IQ sa medzi mužmi a ženami líši len veľmi málo. Výskumy hovoria, že muži sú o kúsok inteligentnejší než ženy, ale rozdiel je tak malý (do 5 bodov IQ), že nemôže mať podstatný vplyv na vzdelanie. Niektoré výskumy ukazujú malú výhodu pre dievčatá pred pubertou (ešte menšiu než u chlapcov po puberte). Niektoré výskumy nenašli žiaden rozdiel.

Chlapci majú v niektorých testoch väčší rozptyl výsledkov, čo ich môže mierne zvýhodňovať alebo znevýhodňovať podľa toho, či sa takým testom selektuje špička alebo diskvalifikuje chvost zvonovej krivky. Pomer 60:40 na VŠ je ale príliš veľký na to, aby sa dal vysvetliť mierne vyšším rozptylom výkonov u chlapcov.

To, aký rozdiel medzi mužmi a ženami nameriate, závisí od zvoleného testu. Známa je výhoda žien vo verbálnych úlohách a výhoda mužov v priestorovej predstavivosti. Výsledok je teda skôr zrkadlom testu samotného a nehovorí veľa o všeobecnej kompetentnosti mužov a žien.

V každom prípade, školy toho od študentov nechcú veľa. Na VŠ je množstvo odborov, ktoré zvládne každý blbec. Úspešnosť študentov limitujú iné faktory než všeobecná inteligencia. Úspech v štúdiu sa dá chápať ako reťaz vhodných podmienok, pričom silu reťaze určuje jej najslabší článok. A všeobecná inteligencia tým najslabším článkom rozhodne nie je.

Gymnáziá

Aj keď celkový počet chlapcov a dievčat na SŠ je vyrovnaný, rozdelenie na gymnáziá a SOŠ už ukazuje výrazné rozdiely. Dievčatá smerujú viac na gymnáziá a chlapci viac na SOŠ. VŠ preferujú absolventov gymnázií, čo môže vysvetliť časť rodového rozdielu na VŠ. Zaujímavý je aj údaj pre 8-ročné gymnáziá. Vyplýva z neho, že dievčatá sú smerované na gymnáziá už od 5. triedy ZŠ. Externému štúdiu na SOŠ dominujú dievčatá, čo je pravdepodobne dané tým, že externé štúdium sa povahou blíži viac k štúdiu na gymnáziu než k typickej SOŠ.

Ešte výraznejší rozdiel vidno v 3-ročných SOŠ.

Veľký filter

Dievčatá dominujú viac na II. stupni VŠ než na I. stupni. Dievčatá teda nielen nastupujú na VŠ častejšie ako chlapci, ale aj študujú dlhšie než chlapci. Vyrovnanie pomeru pri doktorandskom štúdiu je prekvapujúce, ale celkovú situáciu nemení, lebo na doktorandskom štúdiu je len malé percento študentov.

Z vyššie uvedeného sa dá vidieť, že s výnimkou doktorandského štúdia platí, že čím je vyšší vek študentov, tým je väčší rozdiel v pomere chlapcov a dievčat. Vzdelávací systém funguje ako veľký filter, ktorý v každom kroku vylúči časť kompetentných chlapcov zo štúdia. Vždy je to len malé percento, ale kumulatívne to počas celého štúdia vytvorí pomer takmer 2:1.

Vyššie percento dievčat medzi absolventmi než medzi študentmi znamená, že chlapci majú nižšie šance dokončiť VŠ. Chlapci sa teda zo škôl vytrácajú nielen pri prechode medzi typmi škôl a ich stupňami, ale aj priebežne počas štúdia na VŠ.

Ambície (a ich absencia)

Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami nie je len v úspešnosti, ale už v ich ambíciách. Nasledujúce údaje sú zo štúdie Kto plánuje študovať na vysokých školách?, ktorá bola publikovaná v roku 2018.

Rozdiel v ambíciách je taký veľký, že vysvetľuje väčšinu rozdielu v počte študentov na VŠ. Treba si ale uvedomiť, že ambície formuje aj prostredie a na ambíciách chlapcov sa podpísali ich vyššie počty v SOŠ. Aj keď je rozdiel v ambíciách naozaj výrazný, stále je menší než rozdiel v počtoch študentov na VŠ, čo znamená, že chlapcom sa nedarí naplniť ani už tak skromné ciele vo vzdelávaní.

Externé štúdium je možnosť, ktorú si vyberajú chudobní študenti, ktorí si nemôžu dovoliť nepracovať. Vyšší záujem o externé štúdium je podľa tej istej štúdie častejší u študentov z chudobnejších rodín. Toto naznačuje, že chlapci majú horšie finančné vyhliadky než dievčatá. Keďže sú v priemere z tých istých rodín ako dievčatá, dá sa to vysvetliť tak, že chlapci sú v štúdiu menej podporovaní rodičmi.

Táto ambícia študovať externe sa ale nepretaví do aktuálneho štúdia na VŠ. Externému štúdiu dominujú dievčatá ešte viac než dennému štúdiu.

Hypotézy

Nikto presne nevie, prečo chlapci na vysokých školách chýbajú. Tento trend je vidieť vo viacerých krajinách. Pokúsil som sa zhrnúť čo najviac hypotéz, ktoré dávajú nejaký zmysel. Začnem s tými najhodnovernejšími. Riešenie problémov, ktoré identifikujú, by mohlo situáciu obrátiť v prospech chlapcov.

• Popieranie. Rodovú agendu spravidla dostanú na starosť feministky, ktoré nemajú záujem priznať, nieto riešiť, problémy chlapcov a vec len zneužijú na prihrievanie vlastnej polievočky. Preto sa študijné problémy dievčat (napr. v informatike) riešia, kým problémy chlapcov sa ignorujú a popierajú. Výskumné a podporné programy zamerané na chlapcov sú raritou.
• Schvaľovanie. Chlapci sú chlapci. Tak to vidia rodičia (vrátane matiek) aj učiteľky. Chlapcom je dovolené zlyhať. Dievčatám nie. Chlapci sú dokonca podporovaní v správaní, ktoré je nekompatibilné s úspechom.
• Vedľajšia koľaj. Chlapci (právom) pozerajú na gymnázium ako na plytvanie časom a kariérne riziko (keďže vysoká škola nie je po gymnáziu istá). Na SOŠ sú ale ambiciózni chlapci zmiešaní s tými, ktorí len chcú robiť remeslo. Výsledkom je slabšia príprava v porovnaní s gymnáziom a nižšie šance študovať na vysokej škole. Gymnázium je praktickejšie pre dievčatá, keďže je aj bez VŠ užitočné pre povolania, ktoré robia ženy. Ak sa zhorší finančná situácia rodiny, absolventi SOŠ s plnohodnotným vzdelaním pôjdu pracovať namiesto pokračovania na VŠ, kým gymnazisti s nedokončeným vzdelaním pôjdu na VŠ za každú cenu.
• Šikanovanie. Školy si s šikanovaním nevedia poradiť. Šikanovanie, obzvlášť najzávažnejšie fyzické šikanovanie, zasahuje ďaleko viac chlapcov než dievčat. V chlapcoch to vytvára negatívny vzťah k škole, presmeruje to ich pozornosť od štúdia k fyzickej bezpečnosti a niektorých to prinúti odísť zo školy. Šikanovanie za výnimočný prospech, ktoré zasahuje takmer výlučne chlapcov, vie znechutiť aj tých najšikovnejších žiakov.
• Konflikty s učiteľmi. Chlapci majú častejšie konflikty s učiteľmi, čokoľvek je už ich príčinou. Učitelia reprezentujú školu a negatívny vzťah k učiteľovi takmer automaticky znamená negatívny vzťah k škole.
• Ružové testy. Testy sa dajú normalizovať tak, aby v nich chlapci a dievčatá mali rovnaké priemerné výsledky. Na Slovensku sa pokiaľ viem nerobí ani normalizácia celoštátnych testov, nieto vstupných testov a vysvedčení. Testy je veľmi ľahké otočiť tak, aby zvýhodňovali dievčatá, napríklad presunutím váhy z riešenia matematických problémov na porozumenie textu a krasopis. O známkovaní ústej odpovede a žiackych prác ani nehovorím. Autori českej štúdie tvrdia, že sa im podarilo preukázať ružové známkovanie, keď porovnali známky s výsledkami PISA testov.
• Červená peňaženka. Podľa tejto hypotézy dievčatám školu častejšie/ochotnejšie zaplatia rodičia, frajer alebo manžel. Chlapci sa musia častejšie postarať sami o seba, čo ich odrádza od nákladnej a zdĺhavej VŠ.
• Test poslušnosti. Študenti SŠ a VŠ sú psychologicky dospelí, ale stále sú finančne závislí od rodičov a musia zniesť autoritu učiteľov. V podstate žijú niekoľko rokov v totalitnom zriadení bez reálnej slobody. Chlapci autoritu (a buzeráciu) učiteľov a rodičov znášajú ťažšie, tak sa viac ponáhľajú s osamostatnením.

Nasledujúce hypotézy, ak by aj boli 100% správne, nemôžu vysvetliť taký výrazný rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Môžu napriek tomu identifikovať problémy, ktoré situáciu zhoršujú, a ich riešenie môže chlapcom pomôcť.

• Čítanie a písanie. Richard Whitmire napísal knihu Why Boys Fail, kde tvrdí, že kľúčovým problémom je schopnosť čítať a písať rýchlo a správne. Slabšie výsledky v tejto oblasti chlapcov hendikepujú na gymnáziu aj vysokej škole a zhoršujú ich vyhliadky v modernej ekonomike. Ja beriem túto hypotézu s rezervou, pretože môj syn sa naučil čítať v 4 rokoch a dnes zhltne 500-stranovú anglickú knihu za 2 dni.
• Sebanapĺňajúce sa proroctvo. Učiteľky bežne veria, že dievčatá sú o rok popredu alebo že dievčatá sú šikovnejšie. S takýmto presvedčením potom podvedome podkopávajú prospech chlapcov, napríklad tak, že im venujú menej pozornosti (ako beznádejným prípadom), očakávajú a tolerujú im zlé výsledky, ignorujú alebo rovno podporujú problémové správanie a nedávajú im primerane náročné úlohy.
• Učiteľky sú ženy. A možno podvedome optimalizujú školu pre dievčatá (krasopis, disciplína, menej fyzickej aktivity), lebo dievčatám viac rozumejú alebo s nimi viac sympatizujú. Alebo proste implementujú svoje predstavy o škole, ktoré si vytvorili samé ako žiačky a opomínajú brať ohľad na potreby chlapcov. Naivný nábor učiteľov mužov ale nemusí priniesť očakávaný efekt, pretože učitielia muži často majú tie isté predsudky o chlapcoch, nekriticky preberajú zaužívané metódy a sledujú tie isté učebné plány.
• "Pozitívna" diskriminácia. Aj keď v škole ťahajú za kratší koniec chlapci, implementuje sa tzv. "pozitívna" diskriminácia v prospech dievčat, napríklad programátorské súťaže vyhradené pre dievčatá. Dievčatá sú motivované prenikať do odborov, ktorým dominujú muži (informatika a technické odbory). Aktívny nábor chlapcov do tradižne ženských oblastí (školstvo, medicína, ekonómia, verejná správa) je výnimočný.
• Rozvody. Deťom slobodných a rozvedených matiek sa darí menej než ďeťom, ktoré majú otca (či už v úplnej rodine alebo v striedavej starostlivosti), a vážnejšie následky to má pre chlapcov.
• Malí vojaci. Dievčatá treba chrániť a pomáhať im. Chlapci sa majú o seba postarať sami. Ak sa takýmito predsudkami riadia učitelia a rodičia, chlapcov to znevýhodní v škole.
• "Ženské" povolania. Niektoré povolania sú dominované ženami tak extrémne (učiteľstvo, pediatria), že chlapci sa hanbia do týchto oblastí vôbec vstúpiť. V niektorých (pediatria) by riskovali odmietnutie budúcimi zákazníkmi. Toto vylučuje chlapcov z viacerých odborov na VŠ.
• Variabilita. Väčšia variabilita vo výsledkoch testov znevýhodňuje chlapcov v tých testoch, ktoré filtrujú chvost zvonovej krivky (napr. akceptujú horných 90%), čo je často prípad stredných škôl a menej žiadaných odborov na vysokých školách. V prostredí, ktoré si cení priemernosť, je pre chlapcov zároveň nevýhodou byť na špičke zvonovej krivky. Nadpriemerní chlapci sú šikanovaní, podpriemerní vylúčení.

Nakoniec ešte menujem hypotézy, niektoré z nich populárne, ktoré ja nepovažujem za seriózne, pretože znejú (a často slúžia) ako výhovorky pre ľudí, ktorí problém nechcú vidieť. Uvádzam ich len pre úplnosť.

• Tlačiarne titulov. Podľa tejto hypotézy dievčatá vo väčšej miere navštevujú bezcenné odbory len preto, aby mali nejaký titul. Hodnotné odbory naďalej študujú aj chlapci. Dokonca majú vo vysoko hodnotných technických odboroch prevahu. Tomuto osobne vôbec neverím, lebo dievčatami dominované odbory školstva, medicíny, práva, ekonómie a verejnej správy rozhodne hodnotné sú.
• Zahraniční študenti. Pomer chlapcov a dievčat môže byť iný medzi Slovákmi študujúcimi v zahraničí. Medzi zahraničnými študentmi na Slovensku je vyšší podiel chlapcov. Možno to platí aj pre Slovákov v zahraničí. Chlapci sú možno dobrodružnejší. Tu mi chýbajú kompletné štatistiky, tak spomeniem len populárny Erasmus. Erasmus v správe za rok 2018 hovorí len o 3 961 študentoch zo Slovenska. Aj keby boli všetci chlapci, celkovú štatistiku to veľmi neovplyvní. Vyššie spomínané ambície stredoškolákov tiež ukazujú, že dievčatá majú väčší záujem o štúdium v zahraníči než chlapci.
• Zlyhávajúce školstvo. Podľa tejto hypotézy chlapci len racionálnejšie reagujú na zlyhávanie školstva a buď limitujú čas, ktorý v škole stratia, alebo hľadajú alternatívnu cestu k úspechu: podnikanie, odchod do zahraničia, neformálne vzdelanie alebo kariéra. Osobne súhlasím, že školstvo naozaj katastrofálne zlyháva, ale vysokoškolský diplom napriek tomu robí výrazný rozdiel v budúcich príjmoch, čo by malo chlapcov naďalej motivovať rovnako ako dievčatá.
• Preferencie. Muži chcú v živote iné veci než ženy a prejavuje sa to okrem iného rôznymi preferenciami vo vzdelávaní. Podľa tejto hypotézy je vyšší počet chlapcov na SOŠ vec slobodnej voľby a my by sme sa do toho nemali starať. Problém s touto hypotézou je v tom, že z nej priam kričí otázka, prečo sa chlapci takto rozhodujú a či je to rozhodnutie naozaj dobrovoľné.
• Rozptýlenia. Počítačové hry, alkohol a podobne. Niektorí ľudia si myslia, že chlapci sú proste skazení a rozmaznaní. Ja ale nevidím dôvod na to, aby voľnočasové aktivity, nech už sú akékoľvek, boli prekážkou v štúdiu, ak nie sú prekážkou v práci.
• Skoré testy. Keďže dievčatá majú podľa niektorých výskumov malú výhodu v IQ pred pubertou, chlapcov môže skoré testovanie (napr. na prijímačkách na 8-ročné gymnáziá) znevýhodňovať. Podľa mňa je ale tento efekt zanedbateľne malý. Ružové testy sú ďaleko väčší problém.

Rodičia

Čo s tým môžu robiť rodičia? Presnú príčinu nevieme, tak musíme hádať, lebo ako rodičia si nemôžeme dovoliť len tak pokrčiť plecami nad budúcnosťou našich synov. Ja vidím niekoľko bezpečných opatrení, ktoré by mali zlepšiť šance chlapcov za každých okolností:

• Chlapcom treba veriť, že to dokážu. Nedajte sa odradiť, ak vám niekto povie, že váš syn na to nemá. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to len predsudky voči chlapcom.
• Ak rodičia očakávajú, že ich syn na vysokú školu pôjde, a vyžadujú, aby podľa toho aj študoval, šance chlapcov to zvýši. Aspoň to tak vyplýva z niektorých porovnaní postojov rodičov a úspešnosti ich detí. Najhoršie je nechať chlapcov napospas osudu.
• Rodičia by mali garantovať dostatočné financie do konca štúdia na VŠ, aby chlapci nesiahali po SOŠ len z dôvodu finančnej núdze.
• Dať chlapcom nestráženú voľnosť, vreckové, prípadne aj vlastné bývanie, môže vyzerať nebezpečne, ale je to pravdepodobne menšie riziko než obmedzovanie slobody, ktoré dotlačí chlapcov k získaniu vlastného príjmu na úkor školy. Sloboda by mala byť samozrejmosťou už počas puberty, keď si chlapci vyberajú školu.
• Ak denné štúdium nie je z praktických dôvodov možné, externé štúdium je stále lepšie než SOŠ alebo zanechanie už započatého štúdia. Externé štúdium môže chlapcov navyše ochrániť pred šikanovaním, buzeráciou a diskriminačným známkovaním.
• Pred šikanovaním a množstvom iných problémov je možné menšie deti ochrániť domácim vzdelávaním.
• Ak sa rodičia rozvedú, kým je ich syn ešte na ZŠ, je dôležité zorganizovať striedavú starostlivosť. Chlapci potrebujú otcov ešte viac než dievčatá.
• Nestigmatizovať "ženské" povolania. Byť učiteľom je lepšia budúcnosť než typické zamestnanie po SOŠ.
• Menším chlapcom sa treba venovať, rozvíjať ich a pestovať v nich radosť z učenia.

Škola a učitelia

Školy spravidla nič iniciatívne neriešia, ale kde je vôľa, tam je aj cesta. Bez podpory z ministerstva to nepôjde ľahko, ale niečo sa spraviť dá.

Neviem, či má pre rodičov zmysel tlačiť na učiteľov. Nad problémami chlapcov s najväčšou pravdepodobnosťou každý mávne rukou. Je ale dobré vedieť, čo ako rodič nenápadne podporiť, keď sa naskytne príležitosť.

• Známkovanie bude férovejšie, ak všetci dostanú rovnaké testy s vopred definovaným bodovaním. Pri ústnom skúšaní a hodnotení žiackych prác je príliš ľahké nechať sa ovplyvniť pohlavím dieťaťa ako aj množstvom iných irelevantných faktorov.
• Šikanovanie školy riešiť môžu, ak naozaj chcú.
• SOŠ by boli oveľa prospešnejšie, ak by pokračovanie na VŠ brali ako plán A a zamestnanie ako plán B. Zatiaľ je to naopak. Rozdelenie tried podľa ambícií študentov prospeje tým žiakom, ktorí chcú pokračovať na VŠ.
• Pomáhať dievčatám vylúčením chlapcov (zo súťaží, krúžkov, sústredení) je nezmysel. To skôr škodí chlapcom než pomáha dievčatám. Existujú iné spôsoby ako podporiť dievčatá, ktoré neznevýhodňujú chlapcov.
• Pri kariérnom poradenstve je lepšie chlapcom odporučiť netradičné vysokoškolské povolanie (učiteľstvo, štátna správa) než SOŠ.

Ministerstvo

Ministerstvo by si v prvom rade malo spraviť riadny vlastný výskum. Školstvo sa nedá riadiť podľa názorov z blogu náhodného rodiča. V každom prípade treba v tejto veci obísť feministky širokým oblúkom, lebo ich odporúčania by len prehĺbili problémy chlapcov.

Viac informácií

• Štatistická ročenka Centra vedecko-technických informácií
• Kto plánuje študovať na vysokých školách?
• Koho znevýhodňuje škola: chlapce nebo dívky?